Francúzska cudzinecká légia vznikla pred 180 rokmi, kedy ju založil kráľ na ochranu zahraničných kolónií. Medzi vojakmi by sme našli viacero cudzincov. A samozrejme aj Slovákov. Cudzinecká légia zažívala rôzne obdobia. Sú to obdobia, kedy sa do jej radov mohol dostať ktokoľvek a veľmi rýchlo, najmä počas vojenských konfliktov a potreby udržať alebo vybojovať územie. Má viacero pravidiel a je naozaj len pre tvrdých chlapov, alebo pre chlapov s tvrdou vôľou. V minulom storočí bola základňa v Alžírsku, kde pred budovou stál obrovský pamätník legionárov, no presunula sa aj s pamätníkom do francúzskeho Aubagne. Nech hovoria svetové rebríčky čokoľvek, práve francúzska cudzinecká légia je najtvrdšia a najprofesionálnejšia armáda sveta. Podobným spôsobom fungovali aj Ghurkovia pod britským velením v Ázii, prípadne španielska légia, ale naozaj len podobným. Francúzska légia je výnimočná v tom, že do jej radov sú prijatí všetci záujemcovia zo zahraničia, ktorí prehlásia, že neunikajú pred zákonom. Hoci to môže byť pravda. Zároveň nesmú byť Francúzmi, no môžu sa prihlásiť ako Kanaďania alebo občania hociktorej inej krajiny. V tom aj spočíva zmysel „cudzineckej légie“ že v nej bojujú cudzinci za záujmy Francúzska a za nie až tak veľkú almužnu. Človek získa novú identitu, celý minulý život zanecháva za sebou a dostáva život nový. Aj majetok, ktorý dovtedy mal sa zväčša dostane na ulicu, daruje odchádzajúcim vojakom. Povinná dĺžka služby je päť rokov. Medzi vojakmi existuje veľmi silné priateľstvo a úcta. To je aj písané a zároveň nepísané pravidlo legionára. Mať priateľov. Každý legionár musí po čase zvládať francúzštinu, hoci len základmi, aby zvládal bežné príkazy francúzskeho velenia. Disponujú modernou technológiou, veľmi tvrdým výcvikom a tvrdou prácou na sebe. Legionárom nechýba dobrá strava, vlastní lekári a prestíž, akú nemá len tak hociktorý vojak.
Tí, ktorí nevidia zmysel v tom, vrátiť sa domov, môžu zostať naďalej v radoch légie. Môže sa vypracovať v hodnotení. Legionári aj dnes pomáhajú pri viacerých vojenských akciách vo svete a svojimi úspechmi sa nechvália. Francúzsko má už takmer dve storočia dôvody zachovávať cudzineckú légiu už pre jej česť a prestíž.
Významným je sviatok legionárov, pamätný deň Camarón 30. apríla. Je pamätným dňom na hrdinské činy pechotného oddielu pod vedením kapitána Danjou počtu necelých 7 desiatok mužov, ktorých si museli zmerať sily s prevahou, s mumii mexickej armády v počte viac ako 2000 mužov. Dochádzajúca munícia, zásoby a silná prevaha otestovala výcvik francúzskej légie a taktiku mužov. Pre francúzsku stranu pochopiteľne skončila krvavo. Všetko sa to udialo v panskom sídle pri dedinke Camarón de Tejeda, v mexickom štáte Veracruz
V minulosti mali legionári veľkú zásluhu pri záchranách a evakuácií miest v Afrike, kde vypukli nepokoje. Majú na svedomí nejeden vojenský úkon, ktorý sa v skutočnosti aj v literatúre prisúdil niekomu celkom inému. Bojovali aj v Indočíne a priamo vo Vietname, kde zaznamenali straty vo vlastných radoch na tisíce. Tvrdé boje o udržanie celých miest a opevnení sú bájnymi a prerozprávanými z generácie legionárov na generáciu o hrdinstve a obetiach.
Slováci boli v cudzineckej légií už od nepamäti. Hľadali v nej útočisko, ochranu ale aj vyzúrenie. Aj počas totality sa v radoch légie našiel nejaký Čech alebo Slovák. Slováci majú účasť v tejto armáde trestnú, možnú jedine po prezidentskej výnimke. Slúžiť v armáde cudzej krajiny je vo všeobecnosti trestné. Légia je miestom, v ktorom končia mnohí vojaci z iných svetových armád po odslúžení svojich rokov, alebo po . Nachádzajú tu uplatnenie svojich znalostí a skúseností. Vo Francúzskej Guiane sa nachádza 3. pechotný regiment, v Džibutsku 13. brigáda a oddiely má aj v Mayotte. Častými sú občania Veľkej Británie, ktorí skôr narušujú priateľské vzťahy svojim správaním…
