Poznáte ten pocit, že ste terajší moment už kedysi prežili? Nie ste sami. Zažíva ho až sedemdesiat percent ľudí a nazývame ho francúzskou frázou déjà vu, čo v doslovnom preklade znamená „už videné“. S déjà vu sa najčastejšie stretávajú mladí ľudia vo veku od 15 do 25 rokov. Ak ste tento pocit nikdy nezažili, je ťažké ho vysvetliť. Je to tak trochu ako rozpamätávanie sa na nejasný sen. Psychológovia a neurológovia vypracovali niekoľko teórií, ktoré sa tento jav snažia vysvetliť. Keďže je déjà vu nemožné vyvolať a pozorovať v laboratórnych podmienkach, aj jeho zdôvodnenia sa rôznia.
V roku 2006 sa vedci z Leeds Memory Group snažili spustiť proces déjà vu pomocou hypnózy. Z ich pokusov na vzorke osemnástich dobrovoľníkov usúdili, že by déjà vu mohli vyvolávať náhodné spúšťače v mozgu.Iná teória hovorí, že môže ísť o pamäťovú poruchu, pri ktorej sa nová informácia namiesto uloženia do krátkodobej pamäte vyberie skratkou rovno do dlhodobej pamäte. Preto máme pocit, že zažívame niečo z minulosti.
Odlišný názor prisudzuje déjà vu aktivite rhinálneho kortexu, čo je oblasť mozgu, ktorá v nás vyvoláva pocit, že je niečo známe. Teoreticky sa môže aktivovať aj bez zapojenia oblastí, ktoré majú na starosť pamäť. To by vysvetľovalo, prečo máme pri déjà vu problém povedať, čo konkrétne je nám na situácii známe.
Ďalšia teória tvrdí, že déjà vu spúšťajú „falošné“ spomienky. „Niekedy si nie ste istí, či ste niečo naozaj zažili, alebo sa vám to len snívalo, prípadne ste to videli vo filme,“ hovorí psychologička Valerie F. Reynová.
Minuloročná práca psychologičky Akiry O´Connorovej naznačuje, že „falošné“ spomienky nie sú na vine. Podľa nej je déjà vu dôsledok aktivity mozgu, pri ktorej prebieha akási „kontrola pamäti“. Zjednodušene je to niečo podobné, ako vykonávame v počítačoch.
Päť teórií, no jasná odpoveď zatiaľ chýba. Vedci sa tejto problematike budú naďalej venovať a raz ju azda budeme vedieť aj jednoznačne vysvetliť.
Zdroj: http://www.businessinsider.com/why-we-get-deja-vu-2017-12
