Nikto nechce mať či stretávať prieberčivé, sebecké rozmaznané deti, ktoré začnú kričať alebo sa ofučia vždy, keď im niečo odopriete. Paradox je, že toto správanie u detí často podporia samotní rodičia v domnienke, že ak deťom dajú, čo chcú, budú šťastné. To však platí len krátkodobo. V dlhodobom horizonte z takýchto detí vyrastajú osamelí, chronicky nespokojní a závislí ľudia, ktorí pohŕdajú svojimi snaživými rodičmi.
Ako teda z detí vychovať sebavedomých , schopných a sympatických ľudí?
- Namiesto materiálnych darov sa sústreďte na čas, ktorý s nimi trávite. Kvalita je dôležitejšia než kvantita.
- Neplňte im sľuby na počkanie. Radšej im pomôžte pri príprave plánu, splnením ktorého si vec zaslúžia. Týmto ich naučíte ceniť si úsilie aj to, čo prináša.
- Doprajte im pocit očakávania. Deti, ktoré sa naučia čakať, majú väčšiu tendenciu byť v neskoršom živote úspešnejšie. Potvrdzuje to aj tzv. „cukríkový test“ amerického psychológa Waltera Mischela. Ten v 60-tych rokoch minulého storočia vykonal sériu experimentov s deťmi vo veku od troch do šesť rokov, ktorým ponúkol takúto voľbu: buď im dá jeden cukrík hneď, alebo, ak vydržia 15 minút, dostanú dva. Tieto deti odvtedy priebežne sleduje a zistil, že tie, ktoré sa rozhodli počkať, sú akademicky úspešnejšie, viac si cenia samé seba a sú dokonca zdravšie.
- Ak sa im nepodarí dosiahnuť niečo, čo naozaj chcú, podporte ich, aby to skúsili znova. Naučí ich to húževnatosti, dôležitej pre úspech v škole, finančnom zabezpečení, aj vzťahoch.
- Snahu podporujte ešte viac, než výsledky. Deti to naučí sústrediť sa na prítomnosť. Výsledkom je, že budú spokojnejšie častejšie, ako keby mali radosť len v momente úspechu.
- Nastavte deťom jasné hranice a stojte si za nimi – najmä počas nezhôd. Deťom to dodá pocit bezpečia a samé sa naučia dávať a dodržiavať pravidlá.
- Naučte ich, aby sa na svet pozerali aj očami iných. Naučia sa tak súcitu a empatii.
Zdroj: telegraph.co.uk
