Bez toho, aby sme niekoho urážali a podkopávali význam mestskej hromadnej dopravy, môžeme zhodnotiť, že z ľudí, čo sú na MHD odkázaní, sa dajú vytvoriť tri tábory ľudí. Veľmi malá časť ľudí, ktorá má cestovanie v MHD veľmi rada, o niečo väčší tábor ľudí, ktorí to neriešia a je im to jedno. Najväčší tábor je však ten, kde ľuďom vadí všetko naokolo a najradšej by po vystúpení hodili do autobusu granát. Keď tak ľudia radi hodnotia, pokúsil som sa zhodnotiť 10 dôvodov, prečo ľudia nemajú až tak radi mestskú hromadnú dopravu a s minimálne dvoma dôvodmi bude možno súhlasiť každý.
1. obmedzenosť cieľová
Chcete ísť do školy, ale tam nevedie žiaden autobus? To je obmedzenosť cieľová. Musíte skladať dopravu z viacerých hromadných prostriedkov dopravy spoločne s pešibusom. Niekedy len s pešibusom. Lenže prevádzkovatelia dopravy nevytvoria priame spojenia pre každého odvšadiaľ. To je vlastne nemožné.
2. obmedzenosť časová
Potrebujete autobus o piatej ráno a aby bol v cieli o 20 minút. Takéto priania nie sú vždy možné, najmä, ak nepočítajú so zastávkami, trasou a na váš časový problém skrátka dopravný poriadok nemyslí. Električky, autobusy či trolejbusy nevyrážajú na svoju púť každých 10 minút nonstop. Niečo také nemajú ani v Dubaji.
3. obmedzenosť rýchlostná
Čím to je, že vodič autobusu porušuje rýchlostné predpisy vtedy, keď to netreba, červená mu pripadá ako zelená.. a čím to je, že keď vám pred nosom odbieha ďalší spoj, práve vtedy váš autobus hapruje a spomaľuje, aby sa stretnutie spojov nepodarilo? Vždy platí, že najlepšia je vlastná doprava, alebo auto. To zas stojí benzín a parkovné. Ale všetko má svoje plusy a mínusy. Vodič je skrátka niekedy natoľko drzý, že si cení životy cestujúcich a tak ani neriskuje kvôli nervóznemu a meškajúcemu človeku stojacemu pri dverách pripravenému na veľký štart, len čo sa otvoria dvere. Sú vodiči, ktorých teší pohľad na takéhoto človeka a vyžívajú sa v tom, keď môžu s úškrnom pár sekúnd pozdržať otvorenie práve tých predných dverí. Toto nie je zažitý príbeh, ale počuté slová samotného vodiča, ktorý sa tak vyjadril, ako o spôsobe zábavy vo všednom dni.
4. ľudia
Mnohým vadia mnohí. Mladí dôchodcom, dôchodcovia mladým. Jeden je hlučný, druhý telefonuje, štvrtý sa otiera o mladú dievčinu, kým tretí ani nie je vidieť, lebo ho zakrývajú dve tetušky s nákupmi a ten chudák sa nemôže ani nadýchnuť. Ľudia sú rôzni a pokiaľ nemáme svoj pokoj, komfort, pohodlie, alebo nás niekto ovplyvňuje a obmedzuje, nie sme často nadšení.
5. smrad
Cez vianočné trhy sa v prostriedkoch hromadnej dopravy ženie smrad cibule, počas tepla zas smrad potu zo spotených tiel, ktoré občas nepoznajú dezodorant. Najlepší gól je smrad z bezdomovcov, ktorí nepotrebujú riešiť žiadnu kozmetiku, ani hygienu. Veď smrad im zaručí takmer vždy úspešne voľný priestor aj miesto na sedenie. Ďalší sú ľudia smradľaví od alkoholu a cigariet. V tomto prípade je najsmutnejší fakt, že fajčiar a alkoholik v jednom si nikdy neprizná, že smrdí a tento smrad u niekoho môže vyvolať zvracanie. V Nemecku to už skúsili v jednej krátkej šou pred niekoľkými rokmi, čo všetko môže u citlivých ľudí vyvolať zvracanie a okrem cigaretami a alkoholom poznačený organizmus a odev ľudí tam boli aj také dôvody ako zanedbaná osobná hygiena na viacerých miestach, ale aj zabudnutá desiata v plecniaku. Výborné sú situácie, kedy je vonku ?hic“, ale na pána v rokoch fúka a tak drží jediné otvoriteľné okno zatvorené. Podobné je to v zime, kedy chcú byť všetci v teple, ale že mladá mamička tam ide odpadnúť od dusna a smradu, to dve fialovovlasé paničky istotne riešiť nebudú a budú nad zatvorenými oknami držať ochrannú ruku.
6. bezdomovci a sociálne prípady
Bezdomovci si zaslúžia svoje vlastné miesto ako šiesty bod. Nikto si ich v autobuse neželá, nieto ešte vedľa seba, ale aj oni sa chcú prepravovať z jedného miesta na druhé. Najlepší sú tí, ktorých smrad preráža aj cez improvizovanú kyslíkovú masku (bunda, sveter, šál, aj čiapka pred nosom), a kým by aj došlo k nejakej náprave, zdroj smradu je preč…. len smrad nie. K bezdomovcom a sociálnym prípadom ľudí si pripočítajme aj ich prípadnú agresivitu. A tá tvorí ďalší bod.
7. agresívni ľudia
Mladíci chodiaci z diskotéky neskoro v noci posilnení alkoholom majú akosi viac odvahy na obťažovanie ostatných ľudí v autobusoch a električkách. Osobné skúsenosti tisícky ľudí vedia, že mladí grázlici s drogami, chlastom, či len adrenalínom v žilách si vedia dovoľovať až priveľmi. Aj vodič takéhoto prostriedku dopravy by vedel rozprávať, čo všetko sa dá počas noci zažiť. Škrek opíc, dupot koní, vyčíňanie šialených kráv a hučanie býkov… ešte by sme pár zvierat našli. K mladým pridajme všetkých agresívnych idiotov, ktorí vyskočia zo sedadla len čo sa na nich pozriete, slovnou reakciou vám chcú dolámať všetky údy len preto, že ste nechtiac kopli do jeho tašky s nákupom, alebo ste váš mokrý dáždnik opreli o jeho nohu. Agresívni sú aj podnapití starší ľudia, spievajúci, mysliac si o sebe samozrejme niečo iné, ako si myslia všetci ostatní.
8. bordel a špina
Pri nastúpení do MHD ľudia za všetok neporiadok vinia MHD. Ale nakoniec sú to vždy len ľudia ako my, cestujúci, čo sú autormi bordelu a špiny. 12 ročný fagan si kúpil novú fixku a chce zahrať na machra, urobí malý „sign „niekde na operadlo a pretože ho nikto nevidel a jemu sa podpis nepodaril, spraví ešte tri na ďalšie miesto, aby sa konečne podaril. Ďalšia skupinka sú frajeri s nálepkami spravenými doma na tlačiarni, ktoré často hlásajú niečo nezrozumiteľné, nepremyslené a často neúspešné. Spomeniem ešte tých, čo si kúpia mekáč, niekde vzadu ho zjedia, ale boli by strašne hlúpi, ak by prázdnu škatuľu a prázdne tégliky zobrali so sebou…. samozrejme, že ich nechajú tam. Nie je výnimkou vysypané jedlo, rozliate nápoje, omáčky, tuk, či iný maras na sedadle, po stene, kdekoľvek. Na zemi sú použité lístky, sáčky, obaly od čokolád, keksov, žuvačiek, od prezervatívov… a autorom je tá istá zložka, ktorá toto všetko kritizuje – cestujúci.
9. dopravný poriadok a odchody
Na tabuli je odchod 17:20, na hodinách s lístkami 17:18 a na vašich 17:18 a predsa ste stihli len chrbát autobusu a ďalší sa objaví až o 17:45. Ste nadšení, ale nič vám to nepomôže. Dokonca idete niekedy na čas a len čo si všimnete stojaci autobus, utekáte, aby ste ho stihli. V tej chvíli autobus štartuje, stojíte pri dverách, tlačidlo otvárania nefunguje a autobus akoby nič odíde. Neexistuje, aby ste boli neviditeľní, ale tiež vám je rozčuľovanie na nič platné. Kým meškanie sa dá pre premávku pochopiť, skoršie odchody a úniky pred bežiacimi cestujúcimi vedia nahnevať.
10. cena
Hovoriť o dôvodoch, prečo nemáme radi MHD a nespomenúť cenu cestovného, by bola chyba. Ceny rastú všade, len zamestnávatelia a štát zabúda riešiť stúpanie platov. Nejaké štatistiky a správy o tom, že sme na tom oproti iným krajinám dobre, vyznievajú smiešne, pretože v iných krajinách rastú aj platy, u nás stoja. Reakcia ľudí na zvyšovanie dopravného je pochopiteľná. Stále však vychádza lacnejšie, než auto (benzín a parkovné) a iné druhy dopravy.
Napadá vám niečo, čo tu chýba? Napíšte nám do komentárov.
