Haute Couture je apoteózou módy. Tento termín je medzinárodne používaný a označuje módne domy a návrhárov, ktorí vytvárajú exkluzívne oblečenie, ktoré udáva svetové módne trendy. Zaviedol ho v roku 1858 britský módny návrhár Charles Frederic Worth v Paríži a toto mesto zostalo hlavným centrom módy až do druhej svetovej vojny, keď okupácia nemeckými jednotkami ohrozila jeho existenciu. Návrat prosperity do trosiek európskych miest bol neodmysliteľne sprevádzaný oživením módneho a textilného priemyslu.
Dior pri zrode novej éry
Keď Christian Dior predviedol v Paríži v roku 1947 svoju novú kolekciu, vyjadril optimizmus doby svojím štýlom New Look, ktorý napriek elitnému zameraniu haute couture zasiahol obecné povedomie ako symbol lepšej budúcnosti.
Diorova výtvarná koncepcia rezonovala 19. storočím, napríklad využitím štruktúrovaných materiálov, či jeho obľúbeným tvarovaním ženského tela korzetom. Dior tvrdil, že étericky zjav ženy sa dá dosiahnuť jedine dokonalým remeselným majstrovstvom. Takéto remeselné majstrovstvo dosahovali pracovníci v návrhárskom ateliéri, ktorý bol rozdelený na výrobu dámskych šiat, tradične ženskú prácu a krajčírsku dielňu, kde pôsobili prevažne muži. Krajčírky a krajčírov doplňovali ďalší remeselníci: vyšívači, kožušníci, špecialisti na stuhy, prámiky a spracovanie kože.
Šaty v štýle couture sa zhotovovali buď podľa nákresov, alebo aranžovaním látky na telo či na figurínu. Couturiér mohol zamestnávať pomocných návrhárov, ale nesmel kupovať cudzí návrh. Po zhotovení modelu vybral návrhár látku zo vzorkovníka, ktorý dodávali výrobcovia textílií, a zároveň ozdoby ako spony a gombíky, ktoré boli dodávané exkluzívne. Návrh bol následne daný hlavnému couturiérovi v ateliéri – premiére ď atelier –, ktorý mal na starosti dielňu. Šaty sa potom skúšali a upravovali na modelke. O salón sa starala asistentka, ktorá udržiavala kontakty s klientmi a plánovala rozpis skúšok.
Roku 1945 boli prijaté nové prísne pravidlá regulácie členstva v Syndikáte haute couture. (tzv. regulačné ustanovenia určujúce, ktoré módne domy sú spôsobilé alebo hodné medzi domy haute couture patriť). K základným požiadavkám patrilo viesť podnik v Paríži s vhodnými priestormi k predvádzaniu kolekcie na sezónu jar/leto alebo jeseň/zima so skúšobnými priestormi a dostatkom priestoru pre ateliér a dielne. Kolekcia musela obsahovať minimálne 75 originálnych modelov šitých na mieru. Napriek tomu, že prestíž haute couture ovplyvňovala súkromná klientela, na prehliadkach mali prednosť obchodníci, ktorí nakupovali modely k reprodukcii alebo k priamemu predaju. Prví na rade boli nákupcovia zo Severnej Ameriky, po nich európski obchodníci a nakoniec súkromní klienti. Tieto prehliadky sa konali v najhlbšom utajení a bez prítomnosti médií.
Od založenia módneho domu roku 1946 do svojej náhlej smrti, v roku 1957, stál v čele haute couture Dior. Jeho New Look patril k určujúcim momentom vtedajšej módy a výrazne posilnil vplyv parížskej haute couture. K najpredávanejším z prelomovej kolekcie patrili šaty s kabátom s názvom Bar. Čiernu vlnenú sukňu do pol lýtok doplňoval vypasovaný kabátik. Oblé ramená, zúžený pás a vypuklé šosy (roh kabátu na rozstrihnutom mieste) cez rozšírené boky stelesňovali novú ženskosť.
Balenciaga a jeho nový prínos
Na najvyššej úrovni haute couture panoval tiež Cristóbal Balenciaga (1895 – 1972). Začínal v malom ateliéri v San Sebastián v Španielsku a módny dom v Paríži si otvoril v roku 1937. Balenciaga sa nesnažil ovplyvňovať súčasné trendy alebo navrhovať rady konfekcie, sústredil sa na čistotu svojej vízie pri vytváraní oblečenia na mieru. Jeho cieľom bolo skúmať nové techniky strihu rukávov a dokázať ich spojiť do jedného dielu, aby zároveň neobmedzili voľnosť pohybu. Na rozdiel od Diora jeho silueta bola určovaná spodnou bielizňou zdôrazňujúcou prsia a boky. Balenciaga sa zameral na ženské ramená a panvu a predstavoval tak moderný prístup krajčírskeho umenia. Pôsobivosť Balenciagových šiat bola vedená prísnou architektonickou kvalitou ich tvarovania: goliere odstávali od krku, rukávy boli skrátené na náramkovú dĺžku a textúrované materiály boli modelované podľa tela do elegantnej jednoduchej línie. Počas 50. rokov vytváral novú siluetu, ktorá rozširovala ramená a opúšťala dôraz na pás, až na konci roku 1958 vytvoril košeľové šaty.
Módna špička povojnovej haute couture
Okrem Diora a Balenciaga patril ku špičke povojnovej francúzskej couture aj Pierre Balmain. Kým si otvoril vlastný módny dom, učil sa päť rokov u Edwarda Molyneuxa v Paríži a v rokoch 1939 – 1944 pracoval po boku Diora v módnom dome Luciena Lelonga. Maison Balmain zahájil svoju prevádzku v roku 1945. V 50. rokoch Balmain navrhoval jednoduché elegantné šaty, špecializoval sa na štíhlu líniu v kombinácií s kabátom a na nazberané večerné šaty z dekoratívnych potlačí alebo vyšívaných materiálov. Tento typ šiat bol veľmi populárny v európskych kráľovských rodinách a u hollywoodských hviezd ako Eva Gardner alebo Katharine Hepburn. Balmain tiež spopularizoval šál ako denný aj večerný doplnok a na denné oblečenie často používal kožušinové lemovanie.
Po Diorovej smrti
V priebehu 50. rokov záujem o haute couture postupne upadal. Jaques Fath spolu s Jeanem Dessésom a Robertom Piguettom založili združenie Les couturies – predchodca vzniku pret-a-porter –, ktoré začalo predávať priamo francúzskym obchodným domom. Dom Dior pokračoval po smrti Christiana Diora v produkcii vďaka udeleniu licencie iným výrobcom a vzniku nezávislých firiem na podporu značky. Diorove miesto v role hlavného návrhára zaujal v roku 1958 Yves Saint Laurent a priblížil sa tak nástup modernej generácie couturiérov ako Hubert de Givenchy a Pierre Cardin.
