Koľko vody oceánu je v skutočnosti moč veľryby? Prajeme príjemné kúpanie

1
6739

Obrovské množstvo odpadu vyprodukovaného veľrybou nevyjde nazmar. Možno ste sa niekedy pri kúpaní v mori zamysleli, odkiaľ všetka tá voda pochádza?

velyryby1

Oceán je domovom miliónov živočíšnych druhov (presnejšie 2,2 milióna) – od najmenšieho mikroskopického zooplanktónu až po obrovské morské cicavce, ktoré vážia desiatky ton. Oceán však nie je len miestom, kde bývajú, ale aj miestom, kde vylučujú telesný odpad. Každý deň do morskej vody vylučujú veľké množstvo moču a výkalov, čo by sa mohlo zdať trochu nechutné. Na druhej strane moč a výkaly sú bohaté na živiny, ktoré sú v potravinovom reťazci oceánu recyklované a prispievajú k zdraviu celého ekosystému. Tento „odpad“ teda paradoxne hrá významnú úlohu a nie je vôbec odpadom.

Odmerať množstvo odpadu, ktoré veľryba vyprodukuje za deň, nie je jednoduché. Vedci ho odhadujú na základe údajov známych o iných veľkých vodných cicavcoch (delfíny, tulene), ktoré žijú aj v zajatí. Odhady nie sú presné, ale ponúkajú všeobecnú predstavu.

Podľa štúdie z roku 2003 vyprodukuje za deň vráskavec severný (vážiaci 45 ton) 627 litrov moču. Vráskavec myšok, ktorý dorastá až do dĺžky 26 metrov a má hmotnosť asi 72 ton, za deň vylúči v priemere 974 litrov moču.

Meranie a analyzovanie výkalov je o niečo jednoduchšie. Veľryby zvyknú výkaly vylúčiť pred lovom, pri ktorom sa musia ponoriť hlboko do mora. Ponáranie je energeticky náročné, preto veľryba pred lovom svoje črevá maximálne vyprázdni, aby toho v hĺbke oceánu mohla zjesť čo najviac. Po návrate na hladinu morské cicavce potravu trávia (a vylučujú telesný odpad). Výkaly obrovských morských cicavcov sú masívnym zdrojom živín pre ostatných morských živočíchov. Obsahujú dusík, fosfor a železo. Fytoplanktón tieto živiny spotrebúva. Fytoplanktónom sa živí zooplanktón, ten je zas potravou pre väčšie ryby, ktoré nakoniec môžu skončiť v žalúdku veľryby. Tak prebieha recyklácia živín v oceáne.

velryby2

Gigantické veľryby majú pre mikroskopický planktón nenahraditeľný význam. Spájajú život na hladine so svetom v hĺbke oceánu. Tým, že sa živia v hlbokých oceánskych vodách a po strávení potrebné živiny uvoľňujú blízko pri povrchu, zásobujú živočíchy žijúce na hladine živinami, ku ktorým by sa tieto nikdy nedostali.

Existuje teória, že čím menej je v mori veľrýb, tým viac rýb je tam pre človeka. Pokles populácie veľrýb môže mať ale naopak hrozivý efekt na nespočetné množstvo organizmov, ktoré sú závislé od spomínaných výživných látok. Je to práve ochrana morských cicavcov, čo prinesie silnejší a produktívnejší oceán.

Zdroj: livescience.com

1 komentár

  1. A presne rovnako funguje recyklácia na povrchu zeme, záhradkári vedia. Ale nejde len o hnoj zvierat a rastliny. Aj buriny svojimi koreňmi vyťahujú živiny z hĺbok zeme a po skosení, mulčovaní a rozklade sa stávajú ich zvyšky zdrojom živín pre pestované plodiny s plytkým koreňovým systémom.
    Príroda to má dobre zorganizované, len by jej do toho človek nemal moc kafrať.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ