V poslednej dobe ste pravdepodobne počuli o situácii ruského agenta Skripala v Británii, ktorá ukazuje, že život špióna môže byť skutočne dramatický. Rovnako dramatická je však aj história celého odboru špionáže.
Najprv jedna definícia. Na Wikipédii – hoci sa v tomto prípade jedná o informačný zdroj, nad ktorým mnohí akademici pozdvihnú obočie – je špionáž definovaná nasledovne: „Špionáž je odbor ľudskej činnosti zaoberajúci sa zhromažďovaním strategických informácií, ktoré nemožno získať z dostupných zdrojov. Jedná sa o informácie, ktoré sú druhou stranou považované za tajné.“
Najznámejší špión je trochu paradoxne fiktívny. Je ním britský gentleman James Bond, ktorý zabíja zbabelcov rovnako bezprostredne, ako miluje ženy, ktorým láme srdcia. Keď sa nad tým zamyslíme, nie je to až tak paradoxné, ale skôr logické, že najznámejší špión je fiktívnou osobou. Dobrého špióna totiž poznáme podľa toho, že zostáva v anonymite.
V realite nepoznáme ani tak konkrétnych agentov, ako skôr inštitúcie, pod ktorými pracujú. Na jednej strane tu máme agentov CIA a FBI, na strane druhej ľudí z bývalej NKVD či KGB, ktorej priamym nástupcom je Federálna bezpečnostná služba (FSB). Tajné služby máme aj na Slovensku, ale sú tajné, takže sa o nich nehovorí.
Inštitúciami KGB a CIA to však samozrejme nezačalo, aj keď tieto úrady hrali významnú úlohu vo formovaní odboru a v dočasnom udržiavaní bipolarity sveta. Ako sa píše v encyklopédii špionáže na portáli Faqs.org, špionáž je rovnako stará ako civilizácia sama – len v Biblii sú špióni spomenutí asi stokrát.
Cez „dlhú“ históriu však „strategické spravodajstvo“ až približne do konca osemnásteho storočia fungovalo ad hoc. Neorganizovane a náhodne pre konkrétny prípad. Postupne sa odbor vylepšoval k dokonalosti, a to najmä v dvadsiatom storočí, kedy zohral dôležitú úlohu počas prvej, druhej, ako aj studenej vojny.
Z prvej svetovej vojny poznáme éterickú bytosť, tanečnicu a kurtizánu, známu pod menom Mata Hari, ktorá skončila odsúdená na smrť za špionáž pre Nemecko.
Prakticky dokonalé špiónske siete začali vznikať počas druhej svetovej vojny. Napríklad podľa článku o histórii ruskej špionáže v USA na portáli Neviditeľný pes mala výzvedná služba NKVD v roku 1941 v Spojených štátoch infiltrovaných celkovo 221 agentov. A o projekte Manhattan – utajovanom vývoji atómovej bomby – vedeli Sovieti už niekedy v rokoch 1941 – 1942, pritom samotný projekt sa rozbehol až v auguste roku 1942.
Náhľad do odboru špionáže, konkrétne tej z obdobia druhej svetovej vojny, vám prináša nový osemdielny seriál, inšpirovaný skutočnými udalosťami s názvom X Company na televíznej stanici Epic Drama. Seriál mapuje príbeh piatich nováčikov z Kanady, USA a Veľkej Británie, ktorí boli tajnou službou vybraní a poslaní na špiónsky výcvik do super tajného školiaceho strediska na brehu jazera Ontario. Následne boli vrhnutí na nepriateľské územie vo Francúzsku, kde museli nielen prežiť, ale tiež získať utajované informácie, ktoré by pomohli vyhrať vojnu. Že takýto výcvik a úlohy, ktoré museli zvládnuť nie sú jednoduché, nemusíme zdôrazňovať.
Jednu z hlavných postáv stvárnil Warren Brown, populárny britský herec, ktorý je tiež dvojnásobným bývalým šampiónom v thajskom boxe. Nielen jeho herecké umenie, ale aj fyzické a bojové schopnosti mu pomohli získať túto rolu. Ako sa mu podarilo zvládnuť ťažký výcvik spolu s ďalším britským hercom Jackom Laskey, kanadskými herečkami Evelyne Brochu a Larou Jean Chorostecki či nemeckou seriálovou hviezdou Torben Liebrecht si môžete pozrieť v seriáli X Company každý utorok od 1. mája o 21:00 hod. na EPIC DRAMA.
Facebook: Epic Drama CZ
