Na najmenšom kontinente našej planéty žije paradoxne najviac druhov jedovatých živočíchov.
Austrália je vďaka svojej rozmanitej a v mnohých častiach človekom ešte nedotknutej prírode domovom nespočetného množstva zvierat. Ako prvé vás možno napadnú typické klokany, či roztomilé koaly. Nie je však tajomstvom, že Austrália je tiež plná tvorov, pri stretnutí s ktorými sa treba mať na pozore.
Pozor na jedovaté medúzy!
Nádherné austrálske pobrežie, na ktorom sa nachádza viac ako sedemtisíc pláží, láka ročne tisíce turistov a nadšencov vodných športov. Teplú vodu pri pobreží obľubujú tiež medúzy, a to najmä počas letných mesiacov. Priblíženiu medúz k pobrežiu sa snaží zabrániť miestna pobrežná stráž natiahnutím ochranných sietí.
V plytkých vodách, najmä na severnom pobreží, pláva najjedovatejší živočích našej planéty – medúza štvorhranka (Chironex fleckeri). Unikátny tvor má na štvorhrannej hlave šesť očí, ktoré vidia do všetkých strán. Jej jedovaté ramená siahajú až do dĺžky troch metrov. Je mliečnej, priesvitnej farby, vďaka čomu ju ťažko spozorujete. Jej jed je jedovatejší ako jed tých najjedovatejších hadov. Chápadlami by dokázala za pár sekúnd usmrtiť desiatky ľudí.
Čo robiť po popŕhlení medúzou?
- Odstráňte časti tela medúzy vprípade, že sa na koži zachytili
- Na ranu nalejte vínny ocot, ktorý je kdispozícii na všetkých plážach Austrálie
- Zavolajte tiesňovú linku av prípade potreby začnite s resuscitáciou
Ochranné siete vás ale neochránia pred miniatúrnou medúzou s názvom medúza Irukandja (Carukia barnesi). Dosahuje veľkosť iba jeden až tri centimetre a jej tenké ramená siahajú do dĺžky jedného metra. Našťastie sa táto medúza zdržiava skôr v hlbokých vodách. Jed malinkej medúzy je stokrát silnejší ako jed kobry. Príznaky popŕhlenia sa dostavujú po tridsiatich minútach a sú nimi neznesiteľné bolesti hlavy, brucha a búšenie srdca. Pri takýchto príznakoch treba urýchlene navštíviť nemocnicu. Na ranu je opäť vhodné naliať vínny ocot.
Austrálske pobrežie je pravidelne monitorované a v prípade príchodu medúz bývajú niektoré pláže z bezpečnostných dôvodov uzavreté. Čiastočne vás pred popŕhlením môže ochrániť aj ochranný odev.
Pozor si treba v oceáne dávať aj na skvele zamaskovanú najjedovatejšiu rybu sveta prezývanú kamenná ryba (Synanceia) alebo najjedovatejšiu chobotnicu (Hapalochlaena), ktorej sa určite nedotýkajte.
V austrálskych pobrežných vodách žije aj žralok biely (Carcharodon carcharias), ktorý je vďaka dlhodobému prenasledovaniu zo strany rybárov na pokraji vyhynutia. Priblíženiu žralokov k pobrežiu sa opäť snažia zabrániť ochranné siete. I krúžiace helikoptéry monitorujú podozrivé objekty v blízkosti frekventovaných pláží. Útoky žraloka bieleho na človeka sú však veľmi ojedinelé.
Oblasti, kde do mora ústi rieka obľubujú mieste krokodíly. Okrem sladkovodných krokodílov tu žije aj krokodíl morský (Crocodylus porosus) – najväčší plaz našej planéty. Nezdržuje sa iba pri brehu, plávať dokáže do vzdialenosti až niekoľko stoviek metrov. Dorastá do dĺžky päť metrov a na korisť dokáže zaútočiť s nevídanou rýchlosťou. Nepohrdol by ani ľudským mäsom. Oblasti výskytu krokodílov bývajú označené výstražnými značkami. Týmto oblastiam sa radšej vyhýbajte.
Na súši predstavujú najväčšie nebezpečenstvo jedovaté hady.
V Austrálii žije 21 druhov z 25 najjedovatejších hadov sveta.
Číslom jeden v tomto rebríčku je taipan veľký (Oxyuranus scutellatus) dorastajúci do dĺžky dvoch metrov. Vyskytuje sa na celom kontinente, prevažne však v odľahlejších púštnych oblastiach. Úmrtnosť po jeho uštipnutí je takmer stopercentná. Množstvom jedu, ktorý má v sebe, by usmrtil viac ako sto ľudí. Taipan ale nie je had, ktorý by na vás zaútočil bez príčiny. Útočí iba v prípade, keď sa cíti ohrozený. Hady sú najnebezpečnejšie na jar, keď ich prekvapíte v období spánku.
Nebezpečnejšie je stretnutie s druhým najjedovatejším hadom sveta pakobrou východnou (Pseudonaja textilis), žijúcou prevažne na východnom pobreží alebo pakobrou páskovanou (Notechis scutatus), ktoré sú omnoho útočnejšie.
Ako sa vyhnúť stretnutiu s hadom?
- Buďte obozretní, sledujte prostredie okolo seba, nesiahajte anestúpajte tam, kam dobre nevidíte
- Kráčajte pomaly, dupte, vydávajte hluk, kričte, aby ste hadov odplašili
- Po prírode sa pohybujte vpevných topánkach, vhodné sú aj ochranné návleky po kolená
- Pred obúvaním si skontrolujte vnútro topánok
- Stromy neprekračujte, radšej ich obchádzajte
Okrem hadov predstavujú na súši nebezpečenstvo aj jedovaté pavúky či škorpióny.
Viac o tých najnebezpečnejších zvieratách Austrálie sa dozviete v novom dokumentárnom seriáli s názvom Nebezpeční Austrálčania od pondelka 7. mája o 19:00 na televíznej stanici Viasat Nature.
