Uľahčím vám tápanie v histórii etnických menšín Thajska. Karenovia sú horský kmeň, ktorého pôvod je tak trochu záhadou. Dodnes sa totiž presne nevie, kde sú korene tohto etnika. Predpokladá sa, že pôvod Karenov, žijúcich na severe Thajska, je v Tibete, konkrétne v púšti Gobi. Hoci mnoho rodín, ktoré dnes žijú v thajských horských dedinkách, utieklo pre režim z Mjanmarska pred pár desaťročiami.
Farmári bez techniky
Dnes bieli Karenovia žijú vysoko v horách blízko hraníc s Mjanmarskom. Bežní turisti sa tu často nezatúlajú, jedine ak so skúseným thajským sprievodcom, ktorý pozná terén v džungli. Tou sa treba brodiť minimálne jeden deň na to, aby človek uvidel prvé obydlia Karenov.
Miestni žijú v malých dedinkách, ktoré väčšinou tvorí okolo 50 rodín a ktoré sú od seba oddelené úsekom hustého lesa alebo ryžovými políčkami. Tie sú pre bielych Karenov základom na prežitie. Ryžu tu pestuje každý a všetky práce na poli sa robia ručne. Farmári tu úspešne pestujú aj cesnak, cibuľu a čili, ktoré predávajú na trhoch v nižšie položených dedinách.
Tie z rodín, ktoré majú záujem, ale hlavne fyzickú silu a čas zvládnuť prácu navyše, sa zapájajú do tzv. Kráľovského projektu. Ide o pomoc vlády miestnym etnikám pestovať zeleninu, ktorú im pomáhajú predať vo väčších mestách.
Tým si Karenovia privyrobia a môžu poslať deti do školy, alebo našetriť na motorku dospievajúcemu synovi alebo dcére. Bez skútra by to mali v horách ťažké. Cesty nie sú v regióne spevnené, motorka preto často slúži ako nákladné a osobné auto v jednom.
Drevený kríž v džungli
Bieli Karenovia žijú vo veľmi skromných podmienkach. Príbytky sú z bambusového a teakového dreva, spí sa na jednoduchej bambusovej podložke. Stôl a stoličky z rovnakého materiálu sú skôr luxusom pre turistov, ktorých tu niektoré rodiny ubytovávajú. S elektrinou a vodou sa u Karenov šetrí. Po zotmení sa dediny strácajú do tmy, v ktorej sa len sem-tam objaví petrolejová lampa alebo sviečka.
Pôvodne boli Karenovia animisti, dnes sa nájdu v horských dedinkách budhisti, ale aj kresťania, ktorí konvertovali z budhizmu po tom, ako dediny navštívili misionári. Nebuďte preto prekvapení, ak medzi polorozpadnutými prístreškami domorodcov nájdete betónový kostol s dreveným krížom.
Miestne etnikum má svoj vlastný jazyk a písmo, v školách sa učia thajský a anglický jazyk, ktorý mnoho z nich neovláda, lebo ho v horách nepotrebuje.
A prečo bieli? Slobodné dievčatá kmeňa tradične nosia biely šál ako symbol toho, že sú nezadané.
Čo je moje, to je moje
Bieli Karenovia si svoje súkromie strážia, a aj keď začínajú ponúkať nocľah cestovateľom, svoje príbytky a denné rituály si chránia pred zvedavými očami pocestných.
V tom sa veľmi líšia od kmeňa červených Karenov alebo Kayanov, ktorí sú známi vo svete taktiež ako „žirafí”, alebo „kmeň dlhých krkov”, kde ženy nosia na krkoch kovové prstence, ktoré im ich opticky predlžujú. Kayani žijú neďaleko bielych Karenov, zo svojich tradícií však, bohužiaľ, urobili show pre turistov, za ktorú si nechávajú zaplatiť.
Už len treba dúfať, že bieli Karenovia z hlbokej džungle a hôr ostanú plachí a ostýchaví ako doteraz a zachovajú si svoju jednoduchú a zároveň divokú povahu.
Foto: autorka a Gianni Bianchini
