Japonsko je jedinečné tým, že jeho obyvateľstvo je etnicky relatívne rovnorodé. V kombinácii so vzdialenosťou od ázijskej pevniny to má za následok efekt, ktorý niektorí ľudia, vrátane Japoncov, označujú za „galapážský syndróm“, t. j. výnimočne osobitú kultúru. V skutočnosti Japonci nie sú až tak jedineční, ako si niektorí cudzinci aj Japonci myslia. Ide o to, že žijú nepretržite v nemennom prostredí, v ktorom sa vyskytujú prvky kórejskej a čínskej kultúry s určitými významnými odlišnosťami.
Charakter Japoncov
Jedinečnosť a osobitosť Japoncov je obľúbenou témou ako západných pozorovateľov, tak Japoncov samotných. Japonci majú svoje typické rysy, ktoré odrážajú jedinečnú históriu ich zeme a interakciu s okolím. Po prvé, Japonci sú ostrovania. Po druhé, počas 2. svetovej vojny Japonsko nikdy nebolo dobité. Po tretie, až do začiatku minulého storočia žila väčšina obyvateľstva v navzájom úzko spätých roľníckych spoločenstvách. Po štvrté, väčšina Japonska je pokrytá strmými horami, takže roviny, ktorých je v zemi menej, sú preľudnené. Ľudia preto žijú doslova naskladaní jeden na druhom. Po piate, väčšinu histórie bolo Japonsko hierarchicky usporiadané. V dôsledku toho všetkého sa vyvinul národ, ktorý si veľmi cení kolektívnu identitu a hladko fungujúcu spoločenskú harmóniu.
Každý návštevník krajiny hneď zistí, že Japonci sú pozoruhodne svedomití, prehnane starostliví, poctiví a, samozrejme, technicky vyspelí. Dojemná plachosť a niekedy až nepríjemná nesmelosť patria tiež medzi ich vlastnosti. Zo spoločenského hľadiska však pre cestovateľov rozhodne predstavujú zaujímavý zážitok.
Zloženie obyvateľstva
V Japonsku žije približne 127 miliónov obyvateľov (9. najväčší počet obyvateľov na svete), z toho 75 % v mestách, takže hustota osídlenia je mimoriadne vysoká. Oblasti, ako je zoskupenie Tokio – Kawasaki – Jokohama, sú tak husto osídlené, že sa takmer nedá rozoznať, že ide o oddelené mestá.
Dôležitým rysom japonskej populácie je jej relatívna etnická a kultúrna homogenita. To pripadá mimoriadne zvláštne najmä návštevníkom USA, Austrálie a ďalších multikulturálnych zemí. Hlavným dôvodom tejto etnickej homogenity sú prísne imigračné zákony, ktoré zabezpečujú, že len malý počet cudzincov sa smie v zemi trvalo usadiť.
Najväčšiu skupinu nejaponských obyvateľov tvorí 650 000 zai-niči kankoku-džin (trvalé usadení Kórejci). Okrem Kórejcov tvoria väčšinu cudzincov v Japonsku dočasní robotníci z Číny, juhovýchodnej Ázie, Južnej Ameriky a západných krajín. Počty domorodých skupín obyvateľstva, ako sú Ainuovia, sa zmenšili na minimum v dôsledku zmiešaných manželstiev a vládnych pokusov urýchliť ich asimiláciu do väčšinovej japonskej spoločnosti.
Ženy v Japonsku
V tradičnej japonskej spoločnosti sa rola žien vo veľkej miere obmedzovala na domácnosť, kde ženy, ktoré riadili celú domácnosť, mali značnú právomoc, dohliadali na všetky finančné záležitosti, na vzdelávanie detí a v istom zmysle fungovali ako hlava domácnosti. Súčasná situácia je však komplikovaná. Samozrejme, aj dnes existujú ženy, ktoré sa držia zavedenej roly v spoločnosti.
Napriek tomu stále viac japonských žien buď manželstvo odsúva, alebo sa ho úplne vzdáva v prospech naplnenia vlastných profesijných ambícií. Zastúpenie žien v politike či vo vyššom manažmente je však stále neprehliadnuteľne nižšie ako u mužov. Naopak, neúmerne veľký počet žien je zamestnaných v kanceláriách na nižších pozíciách nazývaných OL (z anglického Office Lady alebo ženská úradníčka). Je to dané prevažujúcou diskrimináciou na základe pohlavia, ktorá je obvyklá v japonských spoločnostiach. Japonské ženy sú často nútené k tomu, aby si volili medzi rodinou a kariérou.
Ženy, ktoré si nakoniec zvolia prácu na plný úväzok, trpia jednou z najhorších platových diskriminácií na svete. Dostávajú iba 66 % zo mzdy, ktorú na ich pozícii majú muži. Čo sa týka politiky, situácia je ešte horšia. V japonskom parlamente je zastúpenie žien iba 10 %. Okrem toho, že aj mnoho firiem odmieta prijímať ženy na kariérne pozície, aj niektorí muži úplne odmietajú mať za manželku ženu, ktorá si buduje kariéru.
Japoncov ubúda
Najvýraznejším rysom japonskej populácie je skutočnosť, že sa počet Japoncov trvale znižuje. Pôrodnosť má Japonsko najnižšiu v rozvinutom svete, priemerne 1,3 pôrodov na jednu ženu. Japonsko sa rýchlo stáva zemou starších ľudí. Počet obyvateľov sa začal znižovať v roku 2007. Podľa najnovších prognóz poklesne v roku 2050 počet obyvateľov na 100 miliónov a v roku 2100 dokonca na 67 miliónov. Nie je potrebné ani zdôrazňovať, že taká demografická zmena bude mať značný vplyv na ekonomiku krajiny v nasledujúcich desaťročiach.
