Slovo “meteora” v gréčtine znamená „vznášajúci sa vo vzduchu“ a počas prechádzky okolo kláštorov postavených na úpätí vysokých skál budete mať pocit ľahkosti a vznášania sa vo výškach aj vy.
Už na prvý pohľad sa skaly Meteory líšia od hôr, na ktoré ste mohli byť v Európe zvyknutí. Steny sú veľmi hladké, takmer pravidelné.
Existuje mnoho vysvetlení pôvodu pilierov Meteory, väčšina z nich sa však zhoduje na tom, že vznikli približne pred 60 miliónmi rokmi, kedy sa v delte rieky vytvorili masívne vrstvy blata, riečnych kameňov a konárov, ktoré sa po početných zemetraseniach a záplavách dostali na povrch a neskôr boli sformované silným vetrom a zrážkami do podoby, v akej ich môžeme vidieť dnes.
Túžba oddeliť sa od života “tam dole”
Ak podídete k skalám bližšie, uvidíte vodorovné čiary, ktoré vznikli vrstvením prírodných materiálov a vertikálne, ktoré má na svedomí vodná erózia. Práve z týchto útvarov sa pod vplyvom vetra stali časom jaskynné príbytky pre askétov, ktorí Meteoru obývali.
História Meteory začala tajným útekom pustovníkov z okolitých dedín, ktorí hľadali útočisko, kde by mohli rozjímať a oddeliť sa od života “tam dole.” Práve túžba po samotárskom živote je jeden z dôvodov, prečo je veľa informácií o ich živote založených na legendách a predpokladoch.
Prví odvážni samotári, ktorí prišli hľadať pokoj a “byť bližšie k Bohu”, ako sami tvrdili, prišli do Meteory v 9. storočí. O dve storočia neskôr založili vysoko v horách kláštornú komunitu, kde sa stretávali na nedeľnej omši, čím sa vyhli tomu, aby boli odkázaní na sväté omše dole v dedinách.
Prvý kláštor bol postavený v 14. storočí a v 16. storočí ich tam bolo už 24. Mnísi, ktorí kláštory postavili, boli evidentne oddaní kresťania, keď si predstavíte, že všetok stavebný materiál vynášali hore na chrbtoch alebo vo veľkých sieťových košoch pomocou kladkostroja, ktorý sa využíva v Meteore pri stavebných prácach dodnes. Dodajme, že v tom období neviedli hore žiadne schody. Tie sa postavili o niekoľko storočí neskôr, keď sa v oblasti začal rozvíjať cestovný ruch.
Keď porušenie celibátu zachráni život
V 30. rokoch minulého storočia zasiahla kláštory epidémia a mnísi museli urobiť rozhodnutie, či majú porušiť zákony celibátu a prijať pomoc od mníšok alebo zomrieť. Kláštorná komunita prežila, takže nakoniec zrejme urobili výnimku.
Meteora prežila tureckú okupáciu v 14. st., nevyhla sa však bombovým útokom počas druhej svetovej vojny. Z kláštorov zmizlo veľa vzácnych umeleckých diel a dokumentov. Našťastie, zachovali sa tam úžasné fresky, ale aj pôvodné ikony, rukopisy a predmety z každodenného života mníchov, ktoré sú dnes prístupné verejnosti.
Okrem návštevy kláštorov stojí za to túra na vyhliadkové miesta Meteory. Nájsť ich je tak trochu výzva, keďže turistické značenie v tejto časti Grécka prakticky neexistuje. Miestni sprievodcovia sa orientujú podľa malých pyramíd, ktoré tam postavili pastieri kôz, ktorých môžete stretnúť na kopcoch Meteory. Ak navštívite Meteoru v zime, vezmite si so sebou lyže a horolezeckú výstroj. Ak sa tam vyberiete v lete, môžete sa tešiť na zoskok padákom, rafting, jazdu na koni, alebo kurz lukostreľby.
V súčasnej dobe sa zachovalo len šesť kláštorov, ktoré sú sprístupnené verejnosti: Moni Megalou Meteora, Varlaam, Agias Triados, Agios Stefanos, Rousanou a Agios Nikolaos Anapausas. Dohromady v nich žije 16 mníšok a okolo 15 mníchov.
Praktické tipy na návštevu Meteory
Najlepšie je preskúmať Meteoru autom. Hlavne, keď sa chystáte navštíviť všetky kláštory, medzi ktorými nevedie žiadny turistický chodník. Pešo sa k nim dostanete po hlavnej asfaltovej ceste. Ďalšou možnosťou je cestovať vlakom z Atén do Kalambaky, odkiaľ sa do Meteory dostanete ľahko po svojich.
Vstupenka do jednotlivých kláštorov stojí 3€ a slušný odev je podmienkou. Návšteva a krátka prehliadka v pravekej jaskyni Theopetra v Meteore stojí 3€.
Kláštory sú otvorené v rôznych časoch a sú zvyčajne zatvorené jeden deň v týždni, preto si vopred overte aktuálne otváracie hodiny. Odporúčame začať s najpopulárnejším kláštorom Moni Megalou Meteora a to čím najskôr ráno, ešte pred davmi turistov. Ako posledný kláštor si vyberte Agios Stefanos, ktorý je otvorený najdlhšie.
