David Bowie si na svoje 69. narodeniny nadelil neobvyklý darček – nový album Blackstar (Čierna hviezda). Album vychádza 8. januára a je Bowieho 28. štúdiovým počinom. Jeho vydanie uviedol titulný, vyše desaťminutový singel Lazarus s temným klipom, plným jeho typickej teatrálnej poetiky. Lazarus je zároveň súčasťou jeho novej rovnomennej divadelnej hry, v ktorej hrá Bowie hlavnú úlohu.
Photo credit © facebook.com
Správy o vydaní nového albumu sa začali šíriť veľmi pomaly, nakoľko Bowie sa v posledných rokoch stáva čoraz tajomnejším. Obdobnú stratégiu „bomby“ totiž použil už v roku 2013, kedy obdobne k dátumu svojich narodenín vydal neočakávane nový singel Where are we now?, ktorý nasledoval po desaťročnej tvorivej odmlke aj album The Next Day. Dokonca ani Bowieho vlastná PR agentúra o tejto udalosti nebola informovaná, dozvedela sa o singli až pár hodín po vydaní, kedy bola požiadaná o spísanie krátkej tlačovej správy. David Bowie si podobné výstrelky môže dovoliť a zjavne vždy vie, čo robí.
Blackstar vznikal v absolútnej tichosti, v nahrávacích štúdiách v New Yorku s tými najlepšími jazzovými hudobníkmi. Jazz je hlavnou esenciou albumu. Podporený vplyvom nemeckej minimalistickej elektroniky, ktorej múzami boli skupiny Kraftwerk a Can.
Photo credit © static.idolator.com
„Je to jeho najlepšie anti-popové veľdielo… Bowieho najväčší krok von z odéru glam legendy 70. rokov… Blackstar znie cudzo a predsa tak dobre. “ Rolling Stone.
Album obsahuje všetko, čo sa do Bowieho rukopisu ako skladateľa a textára zmestí: kódy a odkazy na spoločenské dianie, brutalitu, krutosť, jeho nepolapiteľné čudáctvo, drámu, nočné mory a netvory, ktoré rušia spánok. Bowie sa vždy rád pohyboval na okraji a načínal svojou tvorbou kontroverzné témy. Do Blackstar vniesol nahromadený svetový nihilizmus a vysoko dramatizovaný a konceptuálny hudobný prejav. Prvé hudobné recenzie sľubujú experimentálny a hudobne pestrý balíček, v ktorom nechýbajú jazzové improvizácie či rozsiahle gregoriánske chorály. Album obsahuje sedem piesní s predĺženou minutážou, a celkovo trvá 45 minút.
Zvuk saxofónu sa opakuje ako ústredný motív. Okrem toho, že bol Bowieho prvým hudobným nástrojom, existuje tu ešte jedno významné spojenie. Bowieho vzťah k saxofónu je hlboko špecifický a tragický, nakoľko v ňom figuruje jeho starší brat Terry Burns. Terry trpel celý život ťažkou schizofréniou a nakoniec spáchal samovraždu skokom pod vlak. Práve on Bowiemu predstavil svetové mená jazzu: Johna Coltrana, Erica Dolphyho a ďalších. Inšpiráciou pre neho bolo aj škótske elektronické duo Boards of Canada.
Celou Bowieho diskografiou plynie dichotómia radosti zo života, ktorá je vzápätí knokautovaná konečnosťou všetkého. „Tieto dve momenty sa stretávajú, zúria, bojujú medzi sebou a vytvárajú zdanlivú realitu, ktorú nazývame pravdou“, vysvetľoval Bowie tesne po vydaní svojho albumu Reality (2003).
Tieto kolízie jasne a veľmi tvrdo znejú aj na novom albume Blackstar. Z prvého singla Lazarus je zjavná opätovná Bowieho lyrickosť a zmysel pre melódiu, ktorá na minútu dodá nádej a v druhom momente vás už strháva dole do čiernej temnoty, chladu a divného snového sveta, ktorý je schopný vytvoriť len on. Mieša deštrukciu s ľudskou krutosťou, zlobu s láskou a jeho záľuba v historických príbehoch sa prejavuje v plnej miere aj na Blackstar. Mýtická čierna hviezda hudobného neba žiari impozantne a toxicky…