Kde sa vzali upíry, ako vznikli a kto ich vlastne vymyslel? Mnohými Slovákmi prehliadaná a predsa zaujímavá slovanská mytológia našich dávnych predkov oplýva nesmiernym bohatstvom, ktoré sa len ťažko podarí obnoviť a lepšie spresniť úlohu niektorých bohov. Avšak to, čo poznáme a zachovalo sa dodnes môže byť veľmi zaujímavé aj pre bežného človeka, ktorý prahne po zaujímavostiach našej minulosti. Vedeli ste o tom, že upíry pochádzajú práve od Slovanov? (foto: freeimages)
Upíry nevznikali len po smrti človeka
Upírom sa podľa slovanskej mytológie mohol stať ten, čo zomrel nečistou smrťou. Napríklad samovrahovia, uštvaní a zabití nečistým spôsobom, ľudia narodený v nesprávny deň, či dieťa, ktoré sa nestihlo zoznámiť s náboženskými rituálmi, neskôr po príchode kresťanstva a zachovávaní ešte pôvodných tradícií aj dieťa, ktoré nestihli pokrstiť. Na upíra sa mohol zmeniť aj človek, ktorého zabili kúzla, či čarodejník samotný. Vysokým predpokladom pre vznik tejto bytosti bol aj odfláknutý, alebo neuctivý pohrebný obrad, pre ktorý sa mal mŕtvy vrátiť na zem. Upírom sa však mohol stať podľa južných Slovanov aj človek živý, ktorý trpel chorobou, alebo mal iný predpoklad, zväčša vychádzajúci z deformácie, či jeho skutkov.
Upíri na verejnosti
Jeho vzhľad sa menil podľa jednotlivých Slovanských oblastí. Zväčša, ak išlo o muža, bol bez kostí s bledou pokožkou. Niektoré národy ho predstavovali ako vlkolaka, ďalšiu postavu, ktorú dala svetu slovanská mytológia. Ak sa upírom stala žena, alebo dievča, vynikala krásou, hoci s bielou pokožkou. Mnoho národov ich považovalo za bytosti, ktoré sa môžu pohybovať medzi živými bez známok inakosti. Už pri prvých zmienkach o upíroch a tradovaných legendách sa zachovávali názory, že upír vyhľadáva nočné hodiny, pretože sa stráni slnka. Má sať ľudskú krv, v iných končinách si pochutí aj na zvieracej. Môžeme naraziť na názor, že zvieracou krvou sa napájali len v krajných prípadoch, pretože táto krv ich oslabovala. Sali ju dobytku. Ich príchod signalizovali štekot psov a nepokoj dobytka.
Boj proti upírom
Mnoho vykopávok v rôznych končinách slovanských národov nám dokázalo, že vieru v upíroch praktizovali na veľmi širokej ploche osídlenia Slovanmi. Verilo sa v účinky cesnaku, prípadne náboženských predmetov a ich symboliky. Tieto prvky zostávajú dodnes. Aby sa však z mŕtveho nestal upír, bol pochovávaný rôznymi neobvyklými spôsobmi. Práve to bolo neraz veľkým orieškom pre archeológov, keď sa cielene, či náhodne podarilo objaviť slovanský hrob. Po nahradení spaľovania tradičným pochovávaním v hroboch vznikali väčšie riziká vzniku upírov a preto sa pohrebné obrady doplnili aj o niekoľko špecifík, ako je zasypanie hrobu kameňmi, odsekla sa mu hlava, mŕtveho pochovali bruchom nadol, srdce mu prepichovali kolom, alebo mu do úst vložili kameň. Objavili sa aj postupy, pri ktorých dodržali tradíciu pochovávania do hrobu, no neskôr mŕtveho vytiahli a spálili na drevenej hranici.
Najstaršia zmienka o činnosti upírov zachytená písomne pochádza z obdobia okolo roku 1000 od Vikingov. Slovania ich bližšie popísali až v 11. storočí v staroruských kresťanských záznamoch.
