Slovenčina a čeština sú si nesmierne príbuzné jazyky a predsa nakoniec veľmi odlišné v niektorých slovách. Oba jazyky patria medzi slovanské, podobne ako všetky ďalšie od hraníc s Čínou a Aljaškou až smerom k nám do susedstva s jazykmi germánskymi. Trochu tieto jazykové hranice narušil vpád Maďarov, ktorý priniesol do tejto časti Európy niečo celkom iné, vývojovo a tvarom celkom inde. V priebehu vekov sa jazyky slovanských kmeňov a národov začali odlišovať, len čeština a slovenčina si zostali aj dodnes veľmi podobné. Blízke sú si aj poľština a iné zvyšné príbuzné, no najbližšie bez výraznejších rozdielov v chápaní sú si tieto dva národy.
Slovenčina je vraj ťažšia
Z niekoľkých zdrojov aj osobných skúseností je pre cudzincov ťažšie sa naučiť slovenčinu ako češtinu. Nevedno povedať, v čom konkrétne, že by to bolo pre skloňovanie, rody, spodobňovanie a všetky tie šialenosti, ktoré jazykovedci s úradmi vymysleli… Aj svetové rebríčky v komplikovanosti začleňujú slovenčinu pred češtinu. Lenže ani naučiť sa jeden jazyk neznamená získať automaticky znalosť toho druhého. Pre Slovákov je celkom bežné poznať češtinu, no tí, čo sa naučia po slovensky majú pre nás nepochopiteľný problém rozumieť češtine. Niečo podobné popisujú tí, čo sa naučili nemecky a počuli holandčinu. Napríklad Rusi, ktorí sa naučia po slovensky nedokážu pozerať české programy s tým, že by im rozumeli a to aj po dlhšom pobyte, kým sa nenaučia aj po česky. Teda česť výnimkám.
Slováci sú vo výhode
Oproti Čechom sú Slováci vo výhode. Distribúcia filmov, hier aj niektorých odborných kníh ignoruje slovenčinu a tak na slovenský trh dodáva produkty v češtine. To aj napriek tomu, že by sa našiel prekladateľ za minimálny plat, čo by texty preložil a kvalitné štúdiá, ktoré sa postarajú o dabing. Viacero filmov má svoj dabing u nás len v češtine, výnimočne sa postarajú o slovenskú verziu už samotné televízie. Lenže toto všetko pripravuje Slovákom značnú výhodu. Poznajú a vedia česky oveľa lepšie, než Česi po slovensky. Azda jediným Čechom, čo vedel plynule povedať v televízií po slovensky viac než len jednu vetu bol zabávač Zdeněk Izer a tu aj skončíme. Nemal by som zabudnúť ani na pár českých imitátorov, ktorí však už s pripravenými vetami imitovali Karola Poláka, známeho komentátora s charakteristickým hlasom. Slováci v Čechách vedia povedať mnoho českých slov a dohovoriť bez väčších problémov. Avšak aj opačne, pokiaľ narazíte na občana Čiech staršieho ako 25 rokov. S tými pod 20 rokov aj ja osobne zažívam naozaj neuveriteľné príhody, najmä z minulej práce, kde ak ma kontaktoval niekto mladý, musel používať prekladač, alebo sa ma pýtať na niektoré výrazy „jak se to řekne česky?“. Spoločná republika spravila svoje, a rozdelenie taktiež. Ja, ako mnoho iných mladších rovesníkov ale problém nemáme. Filmy, české weby, aj niektoré učebnice na školách sú skrátka v češtine. V slovenských talk šou a programoch sú českí herci a osobnosti. Dokonca aj na JOJke v hlavných správach sa vlastne nezmyselne objavil český moderátor hovoriaci z terénu o udalostiach v Bratislave. Hoci reči rozumieme veľmi dobre a čeština mnohým z nás ani nemá prečo vadiť, je zvláštne, že dianie z Bratislavy je interpretované cudzincom v jeho rodnej reči. Ušiam to skrátka nesedí, ale rozmýšľaniu to nevadí.
Čechizmy v slovenčine
Aj po rozdelení republík sa stále v našom hovorovom jazyku objavujú české pojmy, ktorých sa nechce vzdať napríklad mnoho lekárov, politikov, dokonca aj moderátorov a ľud, ktorých počuť. Často publikované je doporučenie a doporučovať. Pritom slovenčina má len odporúčať a doporučený existuje jedine list. Doporučiť nám chcel v jednom z posledných rozhovorov niečo aj Kamil Peteraj, alebo každý tretí lekár v rozhovore v televízií. Množstvo obchodov, modeliek, odborníkov na módu používa slovo prádlo. Asi len nevedia, že má na to slovenčina svoj tvar – bielizeň. V obchodoch aj tí najväčší zarytí Slováci pýtajú rohlíky, ale v košoch sú pritom len rožky. Potom lokálne ešte možno nájsť viacero takých slov, kde si ich nesprávnosť ľudia uvedomujú, vedia o tom, priznajú si to, ale nevzdajú sa ich len tak. Sú to kytka, drát, dotaz, krom toho, kružítko, stejnak, alebo stejný. Ba dokonca aj jelítko je pojem, s ktorým sa ťažko rozlúčiť, nikdy nepatrilo a stále nepatrí do spisovnej slovenčiny. Omylov v slovenčine by sa mala vystríhať televízia a rádia… no kdeže. Niektoré slová sú už tak prirastené, že ich pri bežnom počutí ľudia už prehliadajú. Načrime aj do sveta hwardaru: mnoho Slovákov sa za žiadnu cenu nevzdá slov „Tlačítko klávesnice“, „kolečko na myši“, alebo „slúchatká“ či „slúchatko“. Pritom slovenčina pozná tlačidlo, koliesko aj slúchadlá a slúchadlo.
Jazyková (ne)stálosť a naše celebrity
Je prekvapivé, že ak Slovák prichádza do Čiech, zväčša niekedy komunikuje v češtine, zatiaľ čo Čech zostáva jazykovo stály aj po dlhých rokoch. Poznám príklad Čechov žijúcich na Slovensku aj dvadsať rokov, ktorí vždy rozprávali po česky rovnako dobre ako pred tým. Príklad Slováka, ktorý keď prešiel do Čiech, tak začal spievať, vystupovať a moderovať v češtine bola Dara Rolins. Vtedy aj sklamala mnoho Slovákov, že v rôznych programoch spieva, či hovorí po česky. Dá sa to vysvetliť aj tým, že mnohí Slováci sa len chcú ukázať, ako perfektne jazyk ovládajú a že sa vedia prispôsobiť. Tento fakt mnohých Slovákov potom prekvapuje, alebo daného človeka rovno odsúdia. Pre schopnosť hovoriť výbornou češtinou sa však v českých filmoch dokázali uchytiť herci ako Emília Vašáryová, Marián Labuda, či dcéra Janka Lehotského Ela Lehotská (František je děvkař, u nás seriál Nevinní). Najmä pani Milka je v Čechách obľúbená a oceňovaná, zahrala si v rôznych známych filmoch posledných rokov najmä staršie a chápavé dámy, ale aj rôzne matky. Po česky vie výborne aj herec Roman Luknár, z Paneláku známy ako Dušan a v Čechách známy ako automechanik z filmu Kráska v nesnázích.
