Podľa nového výskumu sa naša schopnosť naučiť sa cudzí jazyk postupne s vekom zmenšuje. Existuje správny čas, kedy je dobré začať sa učiť cudzí jazyk tak, aby ste ho naplno ovládali? Hovorí sa, že pre deti je učenie cudzích jazykov ľahšie než pre dospelých, že detstvo je „kritickým obdobím” na štúdium jazykov.
Je náročné tento názor overiť a podporiť validným výskumom. Nová štúdia (využívajúca inovatívne štatistické metódy a skeny mozgu) naozaj nasvedčuje, že ľudská schopnosť učiť sa nové jazyky je najvýraznejšia v detstve.
Známe tvrdenie, že ak sú deti v kontakte s cudzím jazykom, prirodzene a rýchlo sa ho naučia, nie je ešte dôkazom existencie „kritického obdobia” na štúdium jazykov. Pre deti je ale veľmi ľahké a dôležité naučiť sa čím skôr cudzí jazyk, ktorý vo svojom okolí počujú
Jedným z mnohých dôvodov je aj to, že deti majú na učenie oveľa viac času a energie než dospelí. Pre deti je potreba rozumieť a zapadnúť do prostredia, v ktorom sa jazyk používa, veľmi dôležitá. Dospelí majú gramatiku a výslovnosť svojho materinského jazyka už dobre vžitú a je pre nich ťažšie osvojiť si odlišný jazyk. A nakoniec: učenie čohokoľvek je vo vyššom veku náročnejšie.
Nie je definované špecifické obdobie vhodné na učenie jazykov, môžeme skôr predpokladať, že mladší študent cudzieho jazyka má veľkú šancu predbehnúť svojimi znalosťami toho staršieho.
Okrem týchto všeobecných trendov je tu jeden aspekt, v ktorom mladší študenti výrazne vynikajú: gramatika. Aj vynikajúci dospelí študenti cudzieho jazyka často zneistia, keď príde na stavbu vety, gramatiku či štylistiku. Ich slovná zásoba pritom môže byť obdivuhodná! Častým problém pri učení angličtiny je správne používanie slovesných časov (minulý a predprítomný čas). Prečo je tento vcelku jednoduchý a často vyskytujúci sa gramatický jav náročný, zatiaľ čo slovná zásoba dospelých, starších študentov sa rozrastá bez problémov?
Zjavne má naša pamäť niekoľko zložiek a niektoré z nich už dospelí nie sú schopní efektívne využívať, zatiaľ čo deťom to ide omnoho lepšie.
Práve toto pozorovanie nás môže viesť k záveru, že existuje „kritické obdobie” (pravdepodobne do konca puberty), počas ktorého je ľudský mozog výnimočne vnímavý pre cudzie jazyky, vrátane gramatiky. Keď toto obdobie skončí, stáva sa z učenia gramatických javov skôr memorovanie a je náročnejšie využiť tieto vedomosti v praxi.
Podľa prieskumu Moniky Schmiedt, profesorky lingvistiky na Universite Essexe, ktorá sa sústredila na štúdium nemčiny ako cudzieho jazyka u skupín žiakov v rôznom veku, neexistuje konkrétne presne vymedzené obdobie, kedy sme schopní rýchlo a kvalitne sa učiť jazyky. Je to pomalý a postupný pokles schopností.
Ako dobre a rýchlo sa naučíte ovládať cudzí jazyk záleží, samozrejme, aj na tom, ktorý jazyk sa učíte. Napríklad pre ľudí, ktorých materinský jazyk má gramatické rody, je oveľa ľahšie prijať cudzí jazyk, ktorý tiež rozlišuje rody.
Zatiaľ čo väčšinový názor na diskutabilné „kritické obdobie” je, že sa končí pubertou, existujú aj dohady, že naozaj najlepšie výsledky dosahujú deti do 5 rokov. Najmladší študenti nemeckého jazyka zapojení do štúdie mali 7 rokov. Táto štúdia teda teoreticky nemusela toto obdobie (ak existuje) zachytiť. Potrebujeme doplniť ďalšie poznatky a zdokonaliť štatistické metódy, ak chceme s istotou odpovedať na otázku, či existuje „kritické obdobie” na štúdium cudzích jazykov.
Zdroj: independent.co.uk
