Devín bol postavený už naozaj dávno. Bol postavený ešte pred pádom Veľkej Moravy a prvým štátom Slovanov. Devínska povesť hovorí o veľkej láske, ktorá hory prenáša.
Hradná pani bola už dlho bez svojho manžela, ktorý jej neskutočne chýbal. Preto sa jedného dňa rozhodla, že ho nájde. Prikázala sluhovi, aby sa pripravil na cestu a pomohol jej manžela nájsť. Napriek tomu, že hradná pani nevedela, kde je jej muž, mala silné tušenie že je v tureckom zajatí. Sluha ju od tejto cesty neustále odhováral. Turecké vojsko bolo jedným z najmocnejších vojsk a cesta k nemu bola taktiež veľmi dlhá. Ak by ich nezabili turecké vojská, určite by zomreli počas vyčerpávajúcej cesty. Pani ho však nepočúvala. Jej láska k manželovi bola väčšia ako jej strach o jej život, a preto sa vybrali na cestu.
Keď sa konečne dostali do tureckého tábora, vojaci na ňu neveriacky pozerali a rozhodli sa ju zabiť. Keď však vytiahla svoju lutnu a začala spievať, ich srdce zmäklo. Vďaka jej nádhernému spevu dostala povolenie od veliteľa, do Carihradu.
Po dlhej a namáhavej ceste stáli pred nádherným palácom. Hradná pani si najskôr trápila hlavu ako sa dostať dnu, no potom si spomenula na svoj spev, ktorým obmäkčila turecké vojská. Opäť vytiahla lutnu a začala spievať. Len čo sultán začul jej spev, rozkázal svojim sluhom aby jej otvorili a priviedli ju dnu. Jej piesne boli tak krásne, že ju požiadal aby naučila hrať na lutne aj jeho obľúbenkyňu Fatimu. V nádeji, že sa dostane do paláca a nájde spôsob ako nájsť svojho manžela, súhlasila. Fatimu naučila hrať niekoľko nádherných piesní.
Po niekoľkých mesiacoch na hrade pripravovali veľkú slávnosť a sultán ju požiadal, aby zaspievala na tejto slávnosti. V nádeji, že znova uvidí svojho manžela tak aj urobila. Jej nádherné, zaľúbené a predsa tak smutné piesne sa ľuďom začali vrývať do duše. Keď hradná pani dospievala, sultán sa jej spýtal, či má nejaké prianie, ktoré by jej mohol splniť. Ani na zlomok sekundy nezaváhala a poprosila ho, aby jej manžela, pána Devínskeho hradu pustil na slobodu. Sľub je sľub a tak aj sultán urobil.
Keď Devínskeho pána pustil, hradná pani sa mu okamžite vrhla okolo krku. Na cestu im dal dokonca kone a zopár drahocenných šperkov. Ešte predtým však pánovi povedal, že ho vyslobodil jej krásny spev, neoblomnosť, odhodlanosť a neutíchajúca láska.