Keď si predstavíte, ako budú vyzerať mestá v budúcnosti, je ťažké si predstaviť, že môžeme urobiť ešte viac než to, čo už dosiahli niektoré národy. Napríklad, Dubaj, Japonsko a Singapur vybudovali niektoré z najpôsobivejších svetovo moderných svetových architektonických divov; Helsinki sú priekopníkom v transparentnosti dát budúcnosti; Brazília nastavuje štandard pre efektívnosť a usporiadanosť hromadnej dopravy a ekologického vedomia a Kórea definuje mestskú architektúru založenú na digitálnom pripojení.
Architekti a urbanisti však popustili uzdu svojej predstavivosti – koniec koncov, kam inam môžeme smerovať, ak nie k našim najvýstrednejším, najvzrušujúcejším a niekedy dokonca dystopickým predstavám o budúcnosti?
ARTISANOPOLIS
Už päť rokov pracuje Seasteading Inštitút na budovaní Artisanopolise, plávajúceho mesta, ktoré poháňa solárna a vodná energia.
Pre udržanie potravinovej produkcie, celé mesto pozostáva zo skleníkov a za výrobu pitnej vody sú zodpovedné odsoľovacie zariadenia. Plávajúci ostrov je chránený masívnym vlnolamom navrhnutým tak, aby voda nespôsobila poškodenie konštrukcie.
V minulom roku Seastanding Inštitút podpísali memorandum s vládou francúzskej Polynéziie o začatí výstavby tejto domény v oceáne do roku 2019. Ak všetko pôjde podľa plánu, prvé plávajúce mesto na svete s významnou politickou autonómiou, môže byť pripravené na obývanie začiatkom roku 2020.
TRI MARŤANSKÉ KOLÓNIE
Aj keď sa nejedná striktne o mestský koncept, preľudnenie a trvalý pokles kvality nášho životného prostredia sú výzvy pre futuristov k preskúmaniu možnosti presunu na sterilnú pôdu Marsu, v súčasnej dobe neobývateľnú krajinu, v ktorej by jedného dňa mohli ľudia skutočne žiť. V minulom roku NASA prijala v cvičenia viac ako 165 projektov na „Marťanské obydlia“, ktoré by zároveň ochraňovali ľudí pred drsnými podmienkami na červenej planéte.
V jednom takomto projekte tím LavaHive navrhol obyvateľnú stanicu na Marse s použitím recyklovaných materiálov z kozmických lodí a štruktúry „lávových odliatkov“, ktorá umožňuje existenciu nad a pod povrchom Marsu, s možnosťou pridania ďalších podzemných modulov.
Tím Gamma medzitým požiadal o zaradenie predprogramovaných, semi-autonómnych robotov do procesu budovania svojho stanovišťa pred príchodom ľudských astronautov.
„Konštrukcia pozostáva z 93 m² stanoviskových modulov, kombinuje priestorovú efektivitu s ľudskou fyziológiu a psychológiu a prekrývajúcimi sa súkromnými a komunálnymi priestormi, s povrchovými úpravami mäkkých materiálov a rozšíreného virtuálneho prostredie, ktoré pomáha znížiť nepriaznivé účinky monotónnosti a vytvára pozitívne prostredie bývania pre astronautov,“ vysvetľujú vo svojom projekte.
Návrh tímu Mars Ice House, ktorý vyhral súťaž, má veľkú nafukovaciu kopulu obklopenú vrstvou 3D-tlačeného ľadu s tenkou vrstvou sypkého regolitu. Konštrukcia je schopná chrániť ľudské životy pred kozmickým a slnečným žiarením.
Cvičenie tohto typu bolo určené predovšetký na kreatívne a inovatívne nápady na zaľudnenie, ktoré budú zároveň podporovať prežitie človeka na blížiacej sa misií na Mars s ľudskou posádkou, ale vyhliadky na vytvorenie sveta ľudskej kolónie sú až príliš pritiahnuté za vlasy.
OCEAN SPIRAL
Kým NASA sa usilovne snaží prísť na to, ako môžeme zabezpečiť prežitie ľudstva tým, že odletíme na inú planétu, ďalšia skupina sa snaží ísť smerom pod more.
Japonská architektonická a inžinierska firma Shimizu sa pohráva s možnosťou vybudovania plne sebestačné, ekologicky šetrné podvodné mesto. Tvrdia, že najskôr máme ešte preniknúť do výhod bývania v hlbokých moriach našej zeme, hovoria: „more ponúka obrovský potenciál na zabezpečenie účinných a vhodných cyklov a procesov zemskej biosféry.“
Nazýva sa Ocean Spiral a bolo by masívnym rozhodnutím, ktorej vybudovanie by podľa spoločnosti malo stáť okolo 26 miliárd $. Plávajúci rezort, asi 500 metrov tesne pod hladinou mora, bude ponúkať obchod, rezidenčné, ale aj komerčné zóny. Tento masívny podves by mal byť spojený s dnom oceánu pomocou špirálovej 15 km (9,3 míle) dlhej štruktúry a vedci budú mať za úlohu nájsť spôsoby ťaženia zdrojov energie z morského dna.
OAS1S
OAS1S predvída budúcnosť, v ktorej by ste si mohli užiť zelene lesa, bez toho aby ste museli opustiť mesto.
Ich architektúra v podstate znovu objavuje tradičné betónové mrakodrapy a spája ich do jedného konceptu z dreva a listov, ktoré mu umožnia získavať slnečné svetlo, zbierať vodu a poskytovať kyslík. Firma vo svojom dizajnovom návrhu pre svoje neobvyklé sebestačné domy využíva recyklované drevo, vysokú hodnotu organickej izolácie, zelené steny a trojité zasklenie.
Pilotné projekty obsahujú eko-strediská v Ontariu v Kanade, prostredníctvom ktorých je možné preniesť tieto „stromodrapy“ k životu.
Zdroj: futurism.com
