V roku 2013 Mexičan Eduardo Serio záchranou jediného čierneho jaguára obrátil svoj život hore nohami, aby sa stal zakladateľom neziskovej organizácie The Black Jaguar White Tiger Foundation, ktorá pomáha ochraňovať mačkovité divoké šelmy a iné ohrozené zvieratá. Organizácia je až neobvykle slávna: na Instagrame ju sleduje vyše 5 miliónov fanúšikov a na Facebooku viac než milión ľudí prahnúcich každý deň po nových videách roztomilých šelmičiek, mláďat a statných tigrov, hrajúcich sa na rozľahlom pozemku organizácie. Eduardo sa nimi nechá „obhryzovať“, neustále ho vídať s jednou rukou v papuli plnej ostrých zubov, alebo svoje šelmy obsypáva bozkami na ňufáky. Popritom však každú fotografiu či video sprevádza hashtag #noPets (žiadny maznáčikovia). Kde je teda pravda? Čo je záchrana a kde sa začína snaha o zisk?
Príbeh Eduardovej nadácie začal nevinnou obchodnou cestou do Monterrey (Mexiko) v októbri roku 2013. Celá story je veľmi záhadná a existuje viacero verzií, čo vnáša do samotného vzniku nadácie negatívne svetlo. Jeden fakt je však pravdivý – hlavným aktérom je čierny jaguár menom Cielo. Prvá verzia hovorí o Eduardovom bratrancovi, ktorý mal sám chovnú stanicu s jaguármi a chystal sa Ciela predať. Ako nakoniec vysvitlo, kupujúci chcel jaguára „použiť“ ako trofej na fotenie s turistami, čo by znamenalo, že Cielo bude permanentne pod vplyvom omamných látok, aby niekomu neublížil.
Eduardo sa rezolútne voči kupujúcemu postavil a rozhodol sa, že si Ciela vezme do vlastnej starostlivosti. Už pri tejto verzii naskakuje otázka: Prečo niekto, kto o sebe vyhlasuje, že miluje a ochraňuje zvieratá, spolupracuje s niekým, kto má chovnú stanicu na mačkovité šelmy? Druhá verzia je „miernejšia“ – ten istý bratranec, ten istý telefonát, ale tentoraz to bol obchodík so zvieratami, ktorý „požičiaval“ spomínaného Ciela na fotenie. Tak si vyberte, ktorá verzia príbehu je vám viac sympatická…
Nadácia dnes vlastní viac než 220 mačkovitých šeliem. Eduardo tvrdí, že cieľom jeho „útulku“ je šíriť lásku k zvieratám a edukovať svet o ich ochrane. Jeho životnou filozofiou je dávať lásku a rovnakou mierou ju od svojich zvieracích zverencov prijímať späť. Podľa neho preto nedochádza k nebezpečným výpadom, nakoľko „jeho“ šelmy ho považujú za „otca“ a cítia, že sú milované. Vzhľadom na to, že podľa štatistík Human Society došlo v posledných 26 rokoch len k 300 nebezpečných napadnutí človeka mačkovitými šelmami, môže byť na Eduardovej teórii niečo pravdy… Ak sa pozriete na väčšinu videí, skutočne je viditeľné, že šelmy sú privyknuté na jeho spoločnosť a doslova sa mu vrhajú okolo krku.
Ochrancovia zvierat mu však prehnaný ľudský kontakt so šelmami vyčítajú. Tvrdia, že to má neblahý dopad na ich vývin a celkové správanie. Na zopár videách je zjavné, že im každodenná spoločnosť mobilov a kamery nie je vždy po vôli. Svedčí o tom najmä cerenie zubov a odvracanie sa od kamery. Práve „ukazovanie sa svetu“ – výraz, ktorý Eduardo často používa – môže byť pre zvieratá nesmierne obťažujúce a neetické. Predátori sú permanentne natáčaní pri jedle, čo pre nich predstavuje mimoriadne rušivý element, nakoľko šelmy majú z prírody zafixované, že si svoje jedlo musia strážiť, preto sú pri jeho konzumácii všeobecne nervóznejšie. Nadácia však sľubuje, že šelmy dostávajú tú najlepšiu možnú stravu a lekársku starostlivosť.
Ďalšou kontroverznou témou je miešanie jednotlivých druhov predátorov na jednom mieste. Eduardo necháva voľne behať leva, tigra, leoparda, rysa, jaguára a pumu na spoločnom trávniku. Ochrancovia toto konanie považujú za ľahkovážne a nebezpečné najmä pre zvieratá, nakoľko hrozí riziko zranenia. Na videách však žiadne podobné, ani agresívne náznaky nie sú zjavné, druhy vedľa seba koexistujú v zdanlivej harmónii. Akoby to bolo v prírode, nevieme. Každopádne je nutné povedať, že ide o zvieratá, ktoré sa už narodili v zajatí a iný spôsob života nepoznajú.
Nadácia na svojom webe píše, že zachraňuje šelmy najmä z cirkusov a od bohatých súkromných chovateľov, ktorí dravé šelmy zneužívajú len na extravagantné pýšenie sa svojím honosným majetkom. Odkiaľ však skutočne zvieratá pochádzajú, nie je nikomu známe a neexistuje ani verejný zoznam bývalých majiteľov, čo je nanajvýš čudné.
Na web stránke nadácie sa dočítate aj o tom, koľko pôdy a miesta Eduardo obetoval rozširovaniu územia pre svoje šelmy. Hovorí sa o 300 hektároch pôdy, ale ľudia, ktorí miesto osobne navštívili, tvrdia, že to nie je ani celých 100 hektárov čistej plochy. Realita verzus proklamované informácie sú v značnom rozpore.
Do útulku plného divokých šeliem pravidelne chodia návštevy celebrít – od členov Rolling Stones – Micka Jaggera a Keitha Richardsa – až po celý klan Kardashianovcov. Eduardo tieto stretnutia patrične dokumentuje a vylepšuje si tým svoje premyslené PR. Do nadácie tečú asi nezanedbateľné sumy dolárov, nakoľko sa Eduardo občas neštíti ukázať najnovší model hodiniek istej značky, ktorá je štedrým donátorom jeho šelmičiek…
The Black Jaguar White Tiger Foundation vehementne odmieta, že by sa jeho šelmy medzi sebou množili, čo by bolo nezákonné a posudzované ako ilegálna chovateľská stanica. Kritici hodnotia Eduardovu nadáciu ako „one man show“, považujú ho za šialenca, ktorý vlastne ani netuší, ako zvieratám škodí. Osobne tejto výčitke nerozumiem, nakoľko si myslím, že je šelmám lepšie v prostredí, kde majú aký-taký relatívny pokoj (nepočítam natáčanie na Instagram a hodinové živé prenosy na Facebooku) a je o nich dobre postarané. I keď ako ošetrovatelia pôsobia nekvalifikovaní ľudia, zdá sa, že sú tieto „zachránené“ mačkovité šelmy spokojné.
Myslíte si, že Eduardo svojou nadačnou aktivitou skutočne pomáha, alebo je v tom aj vidina miliónových ziskov, bohatých sponzorov a túžby po sláve?
Photo credit © blackjaguarwhitetiger.org, instagram.com/blackjaguarwhitetiger