Prečo pijeme alkohol? Ľudstvo ho pozná už minimálne 10 000 rokov. V časoch, keď voda nebola taká čistá ako dnes, sa alkohol mohol zdať ako bezpečnejšia voľba. Stredoveký lekár Arnold z Villanovy dokonca v 14. storočí napísal, že alkohol „predlžuje život, zlepšuje náladu, oživuje srdce a zachováva mladosť“.
Ľudia udávajú mnoho dôvodov, prečo konzumujú alkohol. Väčšina z nich súvisí s jeho vplyvom na našu myseľ a mozog. Predtým, než sa opijete, si však zapamätajte jedno: alkohol určite nie je bezpečnejší ani zdravší než voda.
- Lebo chutí
Ľudia majú rôzne chute. Alkoholické nápoje môžu v závislosti od druhu obsahovať viac či menej cukru. Faktom ale je, že etanol sa vyrába zo sacharidov, a to pravdepodobne zvyšuje naše sklony k pitiu. Nedávne výskumy naznačujú, že niektorí ľudia prirodzene preferujú sladké, vďaka čomu môžu byť náchylnejší k alkoholizmu. Alkohol zrejme stimuluje rovnaké časti mozgu, ako sladkosti.
Etanol však nechutí vždy sladko; niekedy je dokonca horký. Potkany, ktorým sa pravidelne podáva etanol, dávajú svojou ústnou a tvárovou mimikou najavo, že im chutí. Ak sa im však podá po tom, ako najprv dostali dávku naltrexonu – látky, ktorá znižuje opioidnú činnosť v mozgu, ktorá okrem iného naznačuje, že sa nám niečo páči – objavuje sa medzi nimi omnoho viac „znechutených“ reakcií a spotreba alkoholu klesá. Výsledky tohto pokusu napovedajú, že to, nakoľko nám chutí alkohol, hovoria nášmu telu opioidné receptory. Látky ako naltrexon sa, okrem iného, používajú pri liečbe alkoholických závislostí.
- Chceme si vypiť
Dopamín, neurotransmiter, ktorý je podstatný pri ovládaní príjemných pocitov v mozgu, zohráva kľúčovú úlohu v motivovanom správaní a spája sa s mnohými formami závislosti. Tak ako všetky známe návykové látky, aj etanol zvyšuje uvoľňovanie dopamínu. To môže spôsobiť, že po prvom poháriku chcete ešte druhý či tretí. Po opakovanom strete s návykovými látkami ako je alkohol sa môžu dopamínové spojenia pretvoriť tak, že sa zníži počet receptorov, ktoré na seba tento neurotransmiter viažu. Čím menej receptorov, tým väčšia je napríklad šanca, že sa abstinujúci alkoholik vráti k svojej závislosti.
- Cítime sa vďaka nemu lepšie
Pitie alkoholu môže byť formou samoliečby, ktorá nám napomáha zmierniť stres z práce či školy, no takáto medicína možno skôr než za aqua vitae (živú vodu) označiť za aqua ad vitae (vodu proti životu). Pred viac než 2600 rokmi povedal grécky básnik Alceus, že „nesmieme prepadať smútku… Najlepšie sa mu ubránime tak, že zmiešame množstvo vína a následne ho vypijeme.“
Z biologického hľadiska sprostredkúva stres os troch žliaz: hypotalamu, hypofýzy a nadobličiek. Nárazové pitie alkoholu môže tieto žľazy stimulovať a zvýšiť tak tvorbu niekoľkých stresových hormónov vrátane kortikosterónu a kortikotropínu. Keďže však stresová reakcia a dopamínom stimulovaný pocit odmeny pôsobia naraz, človek sa cíti dobre.
- Pomáha nám prekonať zábrany
Je preukázané, že alkohol oslabuje našu sebakontrolu sídliacu v prefrontálnom kortexe – časti mozgu spojenej s rozhodovaním a sociálnym správaním – a prenecháva kontrolu dopamínovým neurónom v strednom mozgu. To vedie k strate sebaovládania sa, typickej pre alkoholové opojenie. Významným následkom požitia alkoholu je väčšia spoločenskosť už po niekoľkých nápojoch. Stratu sebakontroly však pravdepodobne treba hľadať aj za rizikovým správaním a možno ňou vysvetliť spojenie medzi požívaním alkoholu a rôznymi nehodami či zraneniami.
- Lepšie sa po ňom spí
Mnohí z nás možno holdujú poháriku tesne pred spaním, no výskumy ukazujú, že istá hladina alkoholu môže mať za následok menej hlbokého a REM spánku. To znamená, že alkohol nám síce môže pomôcť s rýchlejším zaspávaním, ale kvalitu spánku rozhodne nezlepšuje. REM spánok je dôležitý pre poznávacie procesy ako napríklad upevňovanie pamäte, takže jeho skrátenie má neblahý vplyv na našu pamäť. Ohrozené je najmä upevňovanie emocionálnej pamäte. Je tiež známe, že alkohol ovplyvňuje proces dlhodobého upevňovania, čiže spôsobu, akým sa po učení zoskupujú spojenia medzi neurónmi. Zmeny v hlbokom a REM spánku po požití alkoholu môžu narušiť pamäťové procesy v mozgu.
- Zmierňuje bolesť
Tento známy účinok alkoholu často slúži ako odôvodnenie jeho konzumácie: dajte si do tela a úspešne otupte vnímanie bolesti. Receptory bolesti prijímajú signály o bolesti a túto informáciu posielajú pomocou synapsií v mieche a chemikálií ako glutamát až do mozgu. Alkohol tieto signály otupuje a tým spôsobuje pocit utlmenej bolesti.
Výskumy však nanešťastie ukazujú, že tento účinok alkoholu je veľmi nevyspytateľný. Hoci sa nájdu ľudia, ktorí konzumujú alkohol, aby si uľavili od chronickej bolesti, po čase si telo môže vybudovať takú odolnosť, že tieto účinky alkoholu sa budú prejavovať čoraz menej. U chronických alkoholikov sa dokonca môže vyvinúť zvýšená citlivosť na bolesť.
- Pohárik nás zahreje
Možno vás to prekvapí, ale nie je to tak. Vďaka alkoholu môžete na chvíľu nadobudnúť pocit tepla spôsobený neurónmi citlivými na teplo (termoreceptormi) nachádzajúcimi sa v koži človeka. Tie odhalia zvýšenú kožnú teplotu spôsobenú cirkuláciou krvi v žilách blízko povrchu kože. V skutočnosti alkohol znižuje teplotu v strede tela. Nahrnutie krvi k povrchu kože je spôsob, akým sa telo chladí.
Môžete sa síce cítiť teplejšie, ale vaše vnútro sa ochladzuje. Požívanie alkoholu preukázateľne spôsobuje, že menej vnímame chlad, no tento dôsledok zrejme netreba hľadať v rozšírení ciev, ale v samotnom mozgu.
Alkohol naozaj rôznymi spôsobmi ovplyvňuje myseľ a mozog. Ak sa dnes z akéhokoľvek dôvodu rozhodnete dať si zopár pohárikov, pite s rozumom.
Zdroj: independent.co.uk
