Putá, bičíky, latex a množstvo iných pomôcok pri našich milostných hrách už nie sú v dnešnom svete ničím výnimočným. Fantázii sa v milostných hrách nekladú žiadne hranice. A povedzme si úprimne, kto už občas nevyskúšal nejaké tie putá. Fantázia je korením milostného vzťahu.
Sadomasochistické sklony sú však o dosť tvrdším prejavom ľudskej fantázie. Kolujú o nich rôzne predstavy a zavše počas rozhovoru ich niekto s ľahkým úškrnom spomenie. O „tvrdších“ predstavách sa začalo viac hovoriť aj v spojení s knihami 50 odtieňov šedej, ktorá sa stala svetovým bestsellerom. Skutoční pôvodcovia týchto praktík sú však skorším zjavom našej histórie. Sadomasochistické úchylky tu existovali už tisíce rokov pred nami, ale svoje pomenovanie získali po dvoch mužoch, ktorí sa vďaka tomu stali nesmrteľní. Poznáte ich? Jedného určite áno.
Sadizmus
Sadismus je sexuálna úchylka, pri ktorej pociťuje jedinec potešenie ak spôsobuje bolesť inému jedincovi. Svoje pomenovanie získal od slávneho francúzskeho šľachtica a spisovateľa markíza de Sade.
Markíz de Sade alebo ak chcete Donatien Alphonse François, markíz de Sade sa narodil 2. júna 1740 do významnej juhofrancúzskej šľachtickej rodiny. Jeho šľachtické postavenie ho predurčovalo na významný spoločenský život, ale opak bol pravdou. Jeho život bol všeličím možným len nie nudným.
Tip redakcie: Sexuálne zvrátenosti časť I. Toto všetko ľudí vzrušuje
Ako člen šľachty navštevoval prestížne jezuitské kolégium v Paríži a následne vojenskú školu kde bol promovaný v hodnosti druhého poručíka Kráľovskej pešej gardy. Zúčastnil sa bojov v sedemročnej vojne, ale po jej skončení nadobro odišiel z vojenských služieb. Jeho život mal totiž v pláne niečo iné. Aj keď rod de Sade mal dlhú a silnú tradíciu markízovi rodičia trpeli finančnou núdzou, a preto sa rozhodli spojiť jeho osud s Renée-Pélagie de Montreuil, ktorá mala dostatok financií. A tak sa mladý markíz dostal v roku 1763 do chomúta. Usporiadaný manželský život však netrval dlho. Len niekoľko mesiacov po svadbe sa na verejnosti objavil prvý škandál, ktorý bol len začiatkom dlhej cesty plnej škandálov a množstva rokov strávených vo väzení. Od tohto momentu bol jeho život ako na hojdačke. Škandál nahradilo väzenie, nasledoval útek alebo prepustenie, ktoré nahradil ďalší škandál a znovu väzenie a stále dookola. De Sade niekoľko krát utiekol do Talianska ale zákon si ho vždy našiel. Dvakrát sa len tak tak vyhol trestu smrti, ale ani to ho nezastavilo v jeho libertínskych hrách.
Orgie či jeho libertínske zábavky (otrocké hry) obnášali bičovanie, zväzovanie, škrtenie a iné spôsoby spôsobujúce bolesť. Nespútaný život a výstredné sexuálne praktiky ho vždy privideli späť za mreže. Ale asi najväčšie problémy privodila udalosť v júli 1772 v Marseille. De Sade tu spolu so svojím komorníkom a piatimi prostitútkami usporiadal v jednom z bytov svoje typické sexuálne zábavky. Počas bičovania však de Sade prostitútkam zamiešal do pitia veľkú dávku španielskej mušky (prírodný jed pôsobiaci v malom množstve ako afrodiziakum), čo spôsobilo dvom zúčastneným vážne zdravotné problémy. De Sade bol obvinený z úmyselného pokusu o otrávenie a musel spolu s komorníkom utiecť do Talianska nakoľko bol odsúdený na trest smrti. Ale aj z tohto sa nakoniec dokázal vyvliecť.
De Sade vystriedal počas svojho života rôzne cely vo väzeniach na zámku vo Vincennes, v Bastile (odtiaľ bol transportovaný do blázinca len 12 dní pred jej dobytím), v Talianskych väzeniach a v blázinci v obci Charenton kde v roku 1814 napokon aj umrel. Väčšina jeho diel vznikla práve v rôznych väzenských celách, v ktorých strávil dovedna 30 rokov.
Mnohí ľudia si myslia, že jeho knihy boli len spleťou sexuálnych sadistických fantázií. De Sade však na stránkach svojich románov prináša aj množstvo filozofických úvah, ktoré prekonajú všetky očakávania. Jeho diela sú tak spojením zvrátenej sexuality a ostrej filozofie. Medzi najznámejšie knihy patria Justína, Julietta, Zločiny lásky či 120 dní sodomy.
Masochizmus
Táto úchylka je opak sadizmu. Všeobecne je definovaná ako sexuálne potešenie, pri ktorom je jedinec vzrušený bolesťou, ktorú mú spôsobuje nikto iný. Svoje pomenovanie získala podľa rakúskeho spisovateľa Leopolda von Sacher-Masocha. Pojem masochizmus však zaviedol rakúsky psychiater Richard von Krafft-Ebing vo svojom diele Psychopathia Sexualis, ktoré vydal v roku 1886
Tip redakcie: Sexuálne zvrátenosti časť II. Toto všetko ľudí vzrušuje
Leopold von Sacher-Masoch sa narodil 27. januára 1836 v Ľvove, ktorý vtedy patril do Rakúsko-uhorskej monarchie. Muž, ktorý sa zapríčinil o vznik pomenovania Masochizmus, napísal viacero románov, ale najznámejším je asi román Venuša v kožuchu.
Krátky román, ktorý Masoch vydal sa svojim príbehom na míle odlišoval od ostatných románov a vyvolal pohoršenie v celej spoločnosti. Venuša v kožuchu odkrýva netypický milostný príbeh Serverina von Kusiemského a Wandy von Dunajevovej. Masoch v ňom zobrazuje nekonvenčné pocity a fantázie muža, ktorý počas milovania, ale aj mimo neho túži, aby bol bitý a ponižovaný, a to najlepšie dominantnou ženou v kožuchu. Ako neskôr vyšlo najavo, to čo bolo opísane v knihe, prežil autor aj v skutočnosti, spolu so svojimi milenkami a manželkami.
Sacher-Masoch v decembri 1869 uzavrel zmluvu so svojou milenkou barónkou Fanny Pistorovou kde bolo uvedené, že Masoch sa po dobu šiestich mesiacov stane jej otrokom, ale iba pod podmienkou, že barónka bude nosievať kožuch čo možno najčastejšie, a hlavne ak bude mať zlú náladu. Sacher-Masoch si túto rolu otroka doslova vychutnával a spolu s barónkou odišli vlakom do Talianska, kde neboli nikomu na očiach a kde ich ani nikto nepoznal. Avšak, zatiaľ čo barónka cestovala prvou triedou, Masoch cestoval nepohodlnou treťou triedou, presne ako to neskôr opisuje aj vo svojej knihe.
Úchylka Sachera-Masocha mohla byť spôsobená aj jeho fascináciou katolíckymi mučeníkmi. Fascinácia tak prerástla do skutočnosti. Jeho psychický stav sa však časom čoraz viac zhoršoval až prerástol do silných halucinácii a dezorientácie. Jeho rodine nezostávalo nič iné, než ho umiestniť do blázinca v Lindheime kde po desiatich rokoch 9. marca 1895 umrel.
Markíz de Sade a Leopold von Sacher-Masocha neboli prví ľudia, ktorí trpeli sexuálnymi úchylkami, ale sú to jediní ľudia, ktorí dali týmto úchylkám svoje mená a možno práve preto si ich teraz pamätá celý svet a teraz už aj vy.
