Recenzia knihy Lesní ľudia. Tajomstvo nesmrteľnosti sa ukrýva v korytnačom mäse

0
3708

Mladý lekár Norton Perina sa v roku 1950 pripojí k expedícii na neznámy ostrov v Tichom oceáne. Malá skupina antropológov chce nájsť domorodý kmeň, o ktorom neexistujú nijaké priame dôkazy. Hlboko v džungli však vedci nájdu oveľa dôležitejší objav – ľudí, ktorí podľa všetkého poznajú tajomstvo nesmrteľnosti. Ambiciózny Perina zistí, že tajomstvo ich dlhovekosti spočíva v konzumácii endemického druhu korytnačky. Jedno zviera tajne zabije a dopraví do Spojených štátov. Neskôr svoju hypotézu potvrdí, získa Nobelovu cenu a dosiahne nevídaný úspech. Cena za tento vzrušujúci objav je však príliš vysoká a následky sú fatálne nielen pre samotného Perinu…

OBRÁZOK 01Ak si prečítate horeuvedenú anotáciu, predpokladáte, že v ruke držíte knihu plnú nepoznaného dobrodružstva, džungle a tajomných vedeckých objavov. Čo je sčasti pravda. Anotácia totiž zjavne vynechala kontroverznú príchuť tohto zaujímavého literárneho počinu. Spisovateľka havajsko-kórejského pôvodu Hanya Yanagihara napísala svoj knižný debut Lesní ľudia na základe života skutočného vedca so slovensko-maďarskými koreňmi, Daniela Carltona Gajduseka.

Tento popredný americký virológ, chemik a imunológ a laureát Nobelovej ceny bol v roku 1997 odsúdený za pohlavné zneužívanie viac než päťdesiat detí mikronézskeho a melanézskeho pôvodu. Všetky deti si adoptoval a priviezol do Ameriky, kde ich vychovával. Ústredná postava doktora Nortona Perinu život excentrického vedca kopíruje do bodky.

Znepokojujúci a mimoriadne úspešný román

Rozvláčnejší a trochu mdlý začiatok, kedy som sa nedokázala do knihy začítat, vystriedal po úvodných dvoch kapitolách rytmický sled udalostí. Čo mi na štruktúre obsahu vadilo, boli poznámky pod čiarou. Predstavovali komentáre Perinovho blízkeho spolupracovníka. Sú to akési vysvetľujúce príbehové odbočky, ktoré ma zbytočne oberali o sústredenie sa na samotný dej. Kniha je celá poňatá ako súvislé zápisky doktora Perinu z väzenia.

Ak by som mala charakterizovať román Lesní ľudia jedným slovom, bude to „znepokujujúci“. Akoby ste čítali niečo, čo v skutočnosti ani nechcete, no nedokážete sa od deju odtrhnúť. Záverečný mentálny kopanec podčiarklo šokujúce vyvrcholenie príbehu, ktoré som bezprostredne po dočítaní nebola schopná stráviť. Záver ma odrovnal, dlho som nedokázala ku knihe zaujať aspoň nejaký postoj.

OBRÁZOK 2

Nesympatické románové postavy

Hlavný hrdina Norton Perina je nesympatický, tvrdohlavý vedec, ktorý túži len po jedinom – svetovom vedeckom objave. Nedokážete k nemu priľnúť. Dokonca sa vám môžno bude hnusiť. Spisovateľkin pútavý štýl rozprávania vás však bude držať v šachu a Perinu jednoducho budete musieť zniesť. Yanagihara má nesmierne kvetnatý a poetický štýl popisovania krás prírody a džungle. Budete cítiť všetky pachy, kyprú pôdu pod nohami, sparnú vlhkosť, všetky sladkasté a ťažké vône orchideí, kakafóniu zvieracích zvukov i unáhlený dych románových postáv putujúcich džungľou.

Slovenský preklad od Dariny Zaicovej je perfektný, používa pestré jazykové prostriedky so širokou slovnou zásobou. Mnoho ľudí sa možno zľakne, že je kniha plná vedeckých a odborných statí, ale opak je pravdou. V knihe ich nájdete vskutku len zopár, aj to väčšinou vo forme poznámok pod čiarou. Text je výsostne beletristický a nadmieru čítavý. Rozhodne ho však neodporúčam citlivým povahám a čitateľom, ktorí neobľubujú kontroverzné témy.

Ukážka z knihy Lesní ľudia

https://issuu.com/slovart/docs/lesni_ludia_mm

Úspešný literárny debut mladej autorkyOBRÁZOK 3

Yanagihara vo svojom písaní evidentne rada a s neskrývanou rozkošou opisuje nechutnosti, napríklad larvy hemžiace sa v špeciálnom exotickom ovocí, ktoré domorodci s chuťou jedia. Ak sa pre túto knihu rozhodnete, počítajte s množstvom nepríjemných scénok a občas fakt nekompromisne úprimných textov. Yanagihara nehodnotí, len bedlivo pozoruje, skúma, zaznamenáva a vytvára nežne naturalistické obrazy, maľuje prírodu v slnečných odtieňoch. Košatosť Lesných ľudí nespôsobujú ani tak dejové zvraty ako autorkin vynikajúci zmysel pre vystavanie príbehu, živé vykreslenie postáv a malebné, priam voňajúce opisy pralesa.

Pomerne hrubú knihu (421 strán) som prečítala zhruba za tri dni, tak chytľavý je spisovateľkin štýl. Píše veľmi sebavedomo, ľahko a striktne. Len sa nesmiete na začiatku vzdať. V niečom je čítanie Lesných ľudí náročné, ale nedokázala som identifikovať prečo. Možno je to autorkin jazyk, možno výber slov v slovenskom preklade, možno ponurá atmosféra knihy. Avšak nebojte sa, príbeh sa začne rozmotávať ako liána v džungli, obmotá si vás a už nepustí…

Komu sa kniha môže páčiť: milovníkom kontroverzných a silných príbehov, ktorí sa neboja temného pralesa.

O autorke knihy

Hanya Yanagihara je americká spisovateľka pôvodom z Havajských ostrovov. Narodila sa v Los Angeles. Pôsobí ako novinárka a redaktorka pre T Magazine a The New York Times. V súčasnosti patrí medzi popredné mladé americké autorky. Debutovala románom Lesní ľudia, ktorý literárna kritika označila za jednu z najpozoruhodnejších kníh roka 2013. Žije v New Yorku.

Vypočujte si úryvok z knihy Lesní ľudia

Photo credit: bookanista.com, bux.sk, Viki Vargová