Dnešný deň je niečím výnimočný. V uliciach je množstvo detí, ktoré buď len idú po vysvedčenie, alebo sa im ho podarilo získať a smerujú domov. Onedlho ich bude ešte viac takých, čo sa domov určite nechystajú a pôjdu to patrične osláviť. Rovnako tak bude viacero miest, kde budú oslavovať aj učitelia, hoci často ani nebolo čo. Ale ten deň už je tu.
Rok sa naše deti trápili v školách, alebo si užívali svoje schopnosti a um pred ostatnými, rok sa trápili učitelia s prípravou učiva, osnovami a skúšaním. Pre niekoho je povolanie učiteľa lážo-plážo. Pri obrovskej zodpovednosti, nutnosti byť neustále v strehu, mať učivo pripravené a neustále s ním pracovať, to si vie predstaviť len pár ľudí – len tí z brandže a ich rodina. Pár dní dozadu musel každý z nich pripraviť vysvedčenia a niekoľko krát ich skontrolovať. Dnes ich do rúk dostávajú žiaci, niektorí s nadšením, väčšina s pokojnými emóciami, to všetko doplnené o tú časť ľudí, pre ktorých bude učiteľ len blbec, ktorý na ňom sedí a nechal ho rachnúť. Aj takí učitelia sú, učitelia samotní to vedia, že medzi nimi sú aj takí, no oficiálne neexistujú. Dieťa má hold smolu, pokiaľ si vyslúžilo pozornosť zasadavého učiteľa. Učitelia dobrí si ale dnes vyslúžili kvety, sladkosti a v tom dospelejšom veku študentov sa to dostáva aj do roviny šperkov, drahých pier a iných darov. Nech bolo za celý rok čokoľvek, ak je dôvod byť na konci šťastný, tak je jedno či bol učiteľ nenávidení, skladajú sa asi všetci.
Kvety už sú o inom
Pri sledovaní dnešných kytíc a toho, čo všetko pristáva na stole učiteľov zostáva rozum, ale aj oči stáť. Za mladi stačili karafiáty, možno tak gerbery a bolo vystarané. V igelite zabalené s trávou sa hompáľali hlavičky karafiátov, keď učiteľka opúšťala triedu s plačom dojatia. Dnes sa na stole objavujú obrovské aj malé kytice s neuveriteľne bohatým zastúpením druhov, farieb aj hmotnosti kvetu, lístkov a dekorácií. Kvetinárstva si teraz prišli na svoje, klobúk dolu pred niektorými výtvormi.
Študenti a chlast
Stredné školy a posledné ročníky na základnej škole na konci svojho boja majú jediný cieľ. Aj ten najväčší abstinent a správňák musí predsa zapadnúť a tak sa celé triedy schádzajú v baroch, objednávajú chlast, starší mladším, mladší sebe kofolu a kde tam sa niekto snaží presvedčiť obsluhu, že to rýchlo vypije a povie, že sa napil ešte doma. Najlepšie sú situácie, keď sa ide ožrať trieda do baru XY, ale nevšimne si, že do susedného boxu si šlo posedieť aj mladšie zastúpenie zborovne školy. Samozrejme, to už pre študentov nie je až taký problém a čakajú ich prázdniny. Treba osláviť za každú cenu. Aj za cenu problémov, keď alkohol osmelí na hlúposti voči učiteľom a neskôr aj voči zariadeniu. Každý rok je totiž tento deň rovnaký – ožraté deti, ožratí študenti a ešte jedna vec…
Ide sa na chatu
Možno 20 percent deciek a študentov sa chystá na chatu. Výborná udalosť. Existujú len tri kategórie chaty a chatovania s priateľmi a žiadne iné, hoci sa občas medzi sebou miesia.
1. jeden za každého: chata plná kamošov, grilovania, alebo gulášovania, zábavy, hudby a priateľstva.
2. až do dna: chata samozrejme plná chlastu, lebo neexistuje kontrola, polícia, neexistujú rodičia a hlavne chlastá každý a nechlastať je nebyť členom skupiny.
3. istýpich: táto skupina chatovačiek je často závislá na skupine druhej. Spoznať ju vtedy, keď sa na chatu chystá viacero párov, ale aj slobodných mladých v približnom rovnakom pomere chalanov a báb. Ozaj, veď kto by nevidel Prci Prci Prcičky? Tam to bol maturiťák, ale tak či tak koniec roka v škole.
Nech je vás prípad aký chce, hlavne to užite v zdraví. Nepreháňajte to s ničím čo môže skončiť zle. Nestojí to za to nikdy a zapadnúť do správnej partie sa dá aj rozumom, len tú správnu cestu na to nemusíme nájsť vždy. Držíme všetkým palce, nech si na papieri so slovenskou vodotlačou nenájdu dôvody na hlúpe samovraždy, úteky z domova a podobne a nech je to len inšpirácia k ďalšiemu zlepšovaniu. Majte sa krásne a užite si leto.
