Vonku je ta krásne a vy sa musíte učiť na skúšky či nebodaj štátnice. Svoje študentské časy som si tvrdo odštudovala, a preto viem, že v tomto období by ste najradšej umývali okná, triedili skrinky, alebo aj preberali hrach od fazule. Jednoducho by ste robili všetko preto, aby ste nemuseli sedieť pri knihách a učiť sa.
Zdá sa vám, že pri knihách sedíte celý deň, k tomu sa pridá ešte aj zlý pocit, pretože ste nič neurobili a učeniu ste tiež až tak veľmi neublížili? Do tohto modelu „učenia“ spadá väčšina študentov. Ako sa však dá učiť efektívne a rýchlo?
Oddelenie jednotlivých činností
Keď vám učenie prerastá cez hlavu, nepomáha už nič iné, ako posťažovať sa kamarátke, ako ste dnes nad učením sedeli celý deň. Všakže? Frázička: sedel som nad tým celý deň, aj tak nič neviem, je trošku nafúknutá, priznajme si. Túto vetu pozná snáď každý študent. Preto počas učenia je dôležité oddeliť jednotlivé činnosti od seba. Efektívnu chvíľu učenia od neefektívnej, oddych od povinností. Vtedy dostanete úplne iný pohľad na vec a možno prídete na to, že skutočne efektívne učenie vám netrvá až tak hrôzostrašne dlho.
Riešenie problému teda znie: Nahlas si povedzte, koľko chcete učeniu venovať času, prípadne si toto číslo zapíšte na papier. Platí totiž, že napísané má väčšiu hodnotu. Potom už len zamerajte všetku vašu pozornosť a koncentrujte sa na učenie počas tejto doby. Ak stihnete, čo ste si v ten deň plánovali, zažijete doslova blahodarný pocit. Dokonca budete na seba hrdý.
Učiť sa nedá celých 24 hodín
A teraz ruku na srdce. Zrekapitulujte si, či ste sa skutočne učili celý deň. Netelefonovali ste náhodou zo zúfalstva pri učení so spolužiakmi, alebo ste si iba na chvíľku odskočili na kávu, či len tak nič nerobili? Učiť sa doslova celý deň sa ani nedá. Súvisí to s našou výkonnostnou krivkou, ako aj s pozornosťou, ktorú pri dlhej monotónnej činnosti zvykneme roztrúsiť.
Riešenie problému teda znie: Treba sa jednoducho zmieriť s faktom, že aj keby ste pri učení sedeli celý deň, počas celého dňa sa učiť nebudete. Naše telo a mozog nám to nedovolia. Preto radšej buďte k sebe úprimný a nenahovárajte si zbytočne, že sa budete učiť celý deň. Klamete sami seba a v konečnom dôsledku budete zo seba sklamaný a nervózny.
Dnes sa mi nechce nič, ani len prstom pohnúť
Obrovský problém pri učení, no niekedy aj ten najväčší, je naša lenivosť. To, že sa nám nechce, nás brzdí v mnohých veciach. Je normálne, že sme pohodlní a lepšie sa nám oddychuje, ako pracuje. S lenivosťou to však ďaleko nedotiahneme a môže nám pri učení, ale nielen tam, narobiť obrovské problémy.
Riešenie problému teda znie: Treba si nahlas povedať, prípadne napísať, koľko učiva plánujeme v daný deň prejsť. Určime si v mysli aj odmenu, akou sa obdarujeme za to, keď nám učenie pôjde podľa plánu. Za vzorné učenie sa môžeme odmeniť prechádzkou so psíkmi či kávou s kamarátmi. Ľudské bytosti fungujú na základe systému odmeny a trestu. Keď tento princíp pochopíme, budeme s ním vedieť aj prakticky disponovať.
Roztrúsená pozornosť
Učenie skutočne vyžaduje našu plnú pozornosť. Pokiaľ ide ešte aj o veci, ktoré sú nové či náročnejšie na pochopenie, o to viac treba rozkrútiť naše mozgové závity. Ale keď únikové aktivity sú počas skúškového zrazu tak zábavné! Či už ideme hodiť očko na sociálne siete, alebo si neodkladne potrebujeme nalakovať nechty, prípadne neporiadok v izbe vnímame už ako životu nebezpečný. Všetko, čo nás na chvíľku dostane od povinností, sa zdá byť spasením. Únikovým aktivitám sme schopní ľahko podľahnúť. Pozor však, aby sme sa nepristihli pri tom, že sme z pôvodnej súrnej veci do školy, ktorá by trvala 5 minút, strávili na internete 2 hodiny a opäť sa nám učenie presúva na iný deň a čas „učenia“ sa predlžuje.
Riešenie problému teda znie: Rozhodnutie plne sa sústrediť na učenie síce stojí oveľa viac odhodlania, ako bezstarostne ležať vonku na slniečku, ale v konečnom dôsledku pri učení strávime menej času. Predstavme si, ako by sme si mohli tú hodinku či dve príjemne užívať podľa svojho uváženia.
