Tento nadčasový módny kúsok či fenomén vo svete módy jednoducho píše legendy. Lodičky sú nepochybne tou najženskejšou a najrafinovanejšou obuvou, akú žena môže vlastniť. Jednoduchý tvar topánky umožňuje rôzne druhy zdobenia alebo podpätkov, čo je dôvodom, prečo tento štýl nikdy nevyjde z módy.
Pojem lodičky
Lodičky sú praktická, formálna dámska obuv bez zapínania, ktorá sa veľmi ľahko obúva a vyzúva. Jej anglický názov pump sa odvodzuje od francúzskeho pompe (pumpa). Keďže prví parížski obuvníci vyrábali kožené vedrá pre parížskych hasičov, tento pojem sa zaužíval a používa dodnes.
História lodičiek
Nástup lodičiek v 60. rokoch 19. storočia odráža pokroky, ktoré boli dosiahnuté v obuvníctve v dobe, keď sa z malého lokálneho priemyslu obuvníkov alebo drahých bottierov (obuvníci, ktorí spolupracovali s parížskymi módnymi návrhármi) stávala masová továrenská výroba. Lodičky potrebovali precíznu výrobu, aby padli na nohu a držali na nej bez pomoci remienkov alebo šnúrok, čo z nich robilo luxusnú a drahú obuv. Majetní anglickí džentlmeni nosili lesklé lodičky z lakovanej usne pri tancovaní, no tieto topánky sa, na rozdiel od sandálov alebo akýchkoľvek zapínacích topánok, nepovažovali za dennú obuv. V 50. rokoch 19. storočia sa začal používať americký šijací stroj na kožu a zošívanie podrážok, čo malo za následok priblíženie veľkých výrobcov topánok a lodičiek k ešte širšej klientele. Podpätok na lodičke sa zvýšil a vrch lodičky sa začal vyrábať z kože plátna alebo látky a viac sa vykrojil.
Termín lodička sa oficiálne začal používať, keď sa táto obuv s podrážkou a so spevňujúcim lemom začala bežne objavovať nie iba na fotografiách, ale aj na uliciach. Okolo roku 1906 sa termín používal v súvislosti už iba s dámskymi, nie pánskymi „tanečnými“ topánkami.
V rukách bottiera sa lodička stala drahou záležitosťou, a to vďaka vyšívaniu a zdobeniu korálikmi na ručne farbenom hodvábe, ktoré tvorilo vršok obuvi s vysokým vyrezávaným podpätkom. Po roku 1900 sa nosili lodičky s tzv. ludvíkovským podpätkom, kde špička topánky vykukovala spod lemu dlhých dámskych sukní. Avšak viac popularity si topánka získala v 20. a 30. rokoch, keď sa lem na šatách skrátil a odhalili sa nohy. Absencia remienkov cez priehlavok spôsobila zoštíhľujúci žiadaný efekt, vďaka ktorému nohy vyzerali dlhšie a štíhlejšie. Lodičky sa začali vyrábať zo širokej škály materiálov.
David E. Evins „kráľom lodičiek“
V roku 1930 vytvoril André Perugia exkluzívne večerné lodičky s rokovými motívmi na prednej časti topánky. Neskôr, v 40. rokoch, označili módne magazíny za „kráľa lodičiek“ módneho návrhára hviezd Davida Evinsa pre jeho elegantné a slávne lodičky s remienkom cez pätu, ktoré nosili Rita Hayworth, Ava Gardner a Marlene Dietrich. Evins začal svoju kariéru v obuvníctve prakticky náhodou, keď ako módny ilustrátor pre Vogue pozmenil štýl niektorých topánok, ktoré kreslil, aby vyzerali elegantnejšie. Editor ho za prácu, ktorá zaváňala umeleckou licenciou, vyhodil a dodal, že keď sa mu navrhovanie topánok tak veľmi páči, mal by sa tomu venovať.
Po tom, čo sa Evins u niekoľkých výrobcov naučil remeslu, v roku 1947 si v New Yorku otvoril vlastnú továreň na výrobu topánok a v roku 1948 vyhral cenu Coty za svoje lodičky tzv. Shell, topánku s hlbokým priehlavkovým výstrihom, kde vôbec prvýkrát ukázal ryhu medzi prstami na nohe.
V skorých 50. rokoch bolo Evinsovým cieľom dámske lodičky odľahčiť a urobiť ich pohodlnejšími, čo viedlo k vývoju jeho 170-gramových lodičiek – luxusne, ručne šitých topánok, ktoré sa predávali za trojnásobnú cenu ako bežná kvalitná obuv. Nancy Reagan, manželka amerického prezidenta Ronalda Reagana, na sebe mala Envisové lodičky pri manželovej inaugurácií a počas svojej roly prvej dámy si objednávala šesť párov Envisových lodičiek ročne – dva štýly v troch veľkostiach pre rôzne podnebia a zemepisné šírky podľa toho, ako jej noha reagovala na zmenu prostredia. Veľkosť 6 nosila v chladných oblastiach, veľkosť 7 vo Washingtone a veľkosť 8 v Air Force One. Envis zožal veľkú slávu tiež po tom, čo navrhol perleťové svadobné lodičky pre Grace Kelly na svadbu s monackým kniežaťom Rainierom.
Lodičky vládli počas celých 50. rokov po tom, čo prevzali žezlo od platforiem. Mohli sa nosiť aj cez deň s kožou, aj v podvečer v elegantnom čiernom hodvábe s ihličkovými podpätkami spolu s klobúkom či iným dominantným doplnkom. Najnižší strih a najextravagantnejšie korálkové zdobenie mali lodičky od Rogera Viviera. Jeho všadeprítomné lodičky boli fenoménom 60. rokov, podobne ako priehľadné lodičky z roku 1966 s napodobeninami drahokamov na špičke lodičky. Semišová lodička s ihlovým podpätkom bola populárna v 70. rokoch, zatiaľ čo v 80. rokoch kraľovali lodičky s kužeľovitým podpätkom v červenej koži od Maud Frizon, ktoré na vrchole obdobia „power dressing“ prešli mnohými zasadacími miestnosťami.
Dnes sú dizajnom lodičiek preslávení svetoví módni návrhári ako Manolo Blahnik či Christian Louboutin. Našťastie, časy, keď americkí puritáni nedovoľovali nosiť ženám vysoké lodičky a boli dokonca pre nedodržanie zákona upálené, sú dávno zabudnuté. Aj napriek úspechu mnohých iných štýlov dámskych topánok si lodičky stále držia svoj vysoký spoločenský status, a to nekompromisne už niekoľko storočí.
