Dnes si žiaľ neodpustím jeden názor: Nedopodnikáte, ale nakupujete a predávate? Tešte sa na problém vo vašom daňovom priznaní. Pokiaľ máte prípad ako ten môj a na internete zarobíte 730 EUR predajom domén, máte zisk pomerne slušný balík. Lenže na tento balík, aby sa ho podarilo zarobiť, ste museli minúť 1050 EUR na nákup domén a výkup iných domén z rúk ľudí, ktorí žiadali priveľa za slušné doménové názvy. Netreba veľkú matematiku, aby si každý vypočítal, že som v strate necelých (mínus) – 300 EUR. Ak ste platili z rovnakého účtu všetko a chcete byť poctiví, nezamlčať pred týmto štátom nič, prídete aj tak o veľa. Nasledovných pár riadkov sú žiaľ slovenskou realitou, v ktorej sa ocitlo mnoho Slovákov.
V strate a na dane si musíte ešte požičať
V mojom konkrétnom prípade mám možnosť A: zamlčať zisk a riskovať, že o pár rokov ma to dobehne a budem v ešte väčších problémoch ako som. Alebo možnosť B: poctivo priznať celý zisk z predaja domén. Lenže daňové priznanie pre bežných nefiremných smrteľníkov v žiadnom prípade nepočíta s tým, že môže mať človek náklady. Podobne je na tom Peter, ktorý pracuje ako kuchár, no cez internet predával ľuďom olejomaľby. Ako zisk to žiaľ musí uviesť a taktiež nemá v daňovom priznaní okienko na uvedenie čiastky. Ktorú minul na drahé olejové farby, plátno a vôbec čas, ktorý do toho dal. Na Slovensku sú tisícky ľudí, čo zarábajú na Google reklame a tiež majú náklady na prevádzku stránok. Horšie sú na tom tí, ktorým štát vyrúbi za vyšší zisk ešte daň. V mojom prípade tiež neexistuje možnosť uviesť, že som v strate mínus 300 EUR a že zo zisku 730 EUR za minulý rok nemám nič. To tento štát nezaujíma, pretože akékoľvek okno pre výdaje neexistuje a dorobiť sa nedá. V daňovom priznaní tak svieti zisk 730 mimo pracovný vzťah.
Zdravotné poistenie je tým najväčším a najabsurdnejším výsmechom ľudí vôbec
Niečo, čo nemá v absurdnosti azda ani obdobu, je platba zdravotného poistenia zo všetkého, nie len z výhier, ale aj zo zisku. V mojej situácií, kedy som mínus 300 EUR v čudu, mi náš daňový systém vyrúbi 14% zdravotné poistenie. Tým pádom si o niekoľko týždňov budem musieť teoreticky požičať 100 EUR, aby som mohol zaplatiť zdravotné poistenie Slovenskej republike. To znamená že približne 3000 SKK vyletí len tak von oknom a v živote ich neuvidím. Neprejavia sa ani vo vylepšenej zdravotnej starostlivosti o moju osobu, neskráti sa mi doba čakania na operáciu, nepomôže mi to pri nákupe liekov, neuhradí mi to a ani nezlepší zdravotnú starostlivosť a už vôbec mi to nejako neprilepší do budúcna. Áno, vadí mi, že z týchto peňazí sa platí papalášom benzín, ktorého majú neobmedzene, ľuďom čo pracovať nechcú ich zabezpečenie a iným sa z toho platia olivy do drinkov na politických sedeniach. Vďaka systému v tejto krajine si musím požičať na zaplatenie „zdravotnej poistky“ z toho, že som minulý rok zle hospodáril. Zdravotná poistka je teda slušným dorazením na záver… alebo že by ešte nebol koniec?
Nakoniec zrušenie zamestnania na dohodu
Ako čerešnička na torte je pre mňa výpoveď zo zamestnania na dohodu, ktoré skončilo začiatkom roka pre zmeny v zákonoch. Spomeniem si na ňu vždy, keď chcem nadávať na „systém“, „na vládu“ a na niektorých politikov menovite. Zarazilo ma, keď jeden náš vysoký politik vyhlasoval, že prepúšťanie je vecou celoeurópskej hospodárskej krízy. Ja neviem, ale až tak sprostý, aby som to celé nevidel, nie som. Predsa vidím, že mi skončila práca na dohodu a tým pár tých drobných k výplate na vôbec utiahnutie splácania hypotéky. Nie pre krízu a kolabovanie podniku, kde som katalogizoval veci, ale pre výmysel našej vlády. Vidím, že na účte za január nič nepribudlo a márne spoločne so stovkami, či tisíckami ďalších hľadáme prácu na dohodu. Ďakujem našim politikom, že o nich viem teraz najviac, viac než kedykoľvek pred tým. Vďaka tomuto celému mám jedinú istotu, to že o mojom živote dokážu rozhodovať tí, čo majú peňazí dostatok.
