Dnes nám to príde ako nemysliteľná vec, no v 19. storočí, konkrétne okolo roku 1800, bolo veľkým výdobytkom fotenie s mŕtvymi. Ako a prečo? Vysoká úmrtnosť v stredoveku bola rozšírená po celom svete. Nedostatok liekov a lekárskych znalostí zapríčinili mnoho zbytočných úmrtí detí, žien a celých rodín. Ako sa však rodina zachovala, keď im umrelo dieťa? Všetci sa dali do oblekov a s telíčkom išli k fotografovi. Morbídne, nie? Táto krutá realita, ktorá bola zvečnená na mnohých fotografiách, by dnes šokovala modernú spoločnosť.
Fotenie na pohrebe bolo normálne, až priam slušné a povinné
Mnohých z nás by ani nenapadlo zobrať si iPhone alebo fotoaparát na pohreb. Vo viktoriánskej ére to však bolo jedno z absurdných pravidiel, kde zvečnenie s mŕtvolou pred jej pochovaním do zeme, patrilo k zvláštnej a morbídnej tradícii. V tejto temnej dobe to bol tak zaužívaný zvyk ako nosenie kvetov na svadbu. Čo bolo prvým krokom po tom, ako sa rodina dozvedela, že jeden z ich príslušníkov umrel? Zavolali fotografa. Na hrôzostrašných snímkach nižšie vidíme, ako sa ľudia vo viktoriánskej ére správali k mŕtvym a ako ich uctievali. Viete si niečo podobné predstaviť aj dnes?
Mŕtve telá ochotne pózovali fotografom, a preto boli bežné snímky aj po stojačky, či na stoličke. Ak si myslíte, že fotografi fotili mŕtve telá v rakve, mýlite sa. Na dobre spravených fotografiách by ste si ani nevšimli, že jeden z modelov nie je medzi živými. Telá boli pripevňované na stoličky, zväzované lanami alebo dokonca spevňované sadrou a lepidlom len preto, aby vyzerali na fotografiách živo. Tí lepší fotografi mali dokonca špeciálne prístroje, ktoré boli postavené za stojacim telom. Celé telo tak držali v stojatej polohe až do momentu, keď bola odfotená posledná fotografia.
Na pamiatku ste si mohli vyrobiť aj sadrový odliatok mŕtveho tela vášho známeho a za malý príplatok si ho nechať pekne naaranžovať u vás doma. Postoj k mŕtvym bol v minulosti úplne iný, ako je to dnes a my sa v súčasnosti už uspokojíme len s obyčajnou fotografiou, ktorá bola spravená ešte za živa. Avšak aj v dnešnej dobe nájdeme domácnosti, ktoré sa od morbidity nevzďaľujú, hoci ich nemôžeme porovnať s post mortem érou z roku 1800. Priznajte sa, kto má doma v obývačke urnu s popolom?
