Sú ľudia, ktorí si leto bez festivalov nevedia predstaviť. Iní zas nechápu, ako môže niekto dobrovoľne stráviť tri dni v stane na rozpálenom letisku v spoločnosti pár desiatok tisíc ľudí. Festival Familiar ponúka zaujímavú alternatívu pre jedných aj druhých. Po prvom ročníku, ktorý sa pre nepriazeň počasia konal vo vrábeľskom kine, si už po druhýkrát našiel svoj domov na rodinnej farme Mašekov mlyn. A tak ako pred rokom, aj teraz potvrdil čoraz populárnejšiu teóriu, že malé je pekné. K tomu, aby sa stal „veľkým“ festivalom mu totiž zopár drobností chýba.
1. AREÁL
Familiar je asi ako Pohoda v mierke 1:100. Veľkosťou areálu aj počtom návštevníkov. Výhodou je, že prakticky nemáte ako niečo zmeškať. Nemáte sa kde stratiť. A z bufetu vidíte priamo na hlavné – vlastne jediné – pódium. Aspoň tento rok to tak bolo. A keďže organizátori sa malosťou festivalu hrdo pýšia, asi to tak ostane aj naďalej. Na malom festivale tak kvitne lenivosť – ľudia nielenže nemusia šliapať skrz hektáre areálu, navyše ich rovno k nemu odvezie kyvadlovka.
2. ŠKATUĽKOVÁ DRAMATURGIA
Na Familiari znel hip-hop aj swing, rockabilly aj drum‘n’bass, šansóny aj raggea rytmy. Premietali sa filmy o problémoch v Afrike, prebiehali besedy a návštevníkov zabával klaun-kúzelník na chodúľoch. Skrátka také – z každého rožku trošku. Väčšina ľudí však preferuje ten svoj rožok – punkáči majú punkové festivaly, metalisti metalové, hip-hoperi hip-hopové, priaznivci elektronickej hudby housové, či techno parties. Nehovoriac o festivaloch filmových a divadelných. Tomu sa prispôsobujú aj veľké festivaly – majú metalový stejdž, elektronický stejdž, world music stejdž. Aby každý vedel, kde zakempovať. S tým súvisí aj ďalší z neduhov – každý stejdž dostane k názvu aj meno veľkého sponzora, ale o tom neskôr. Na Familiari sa pri výbere umelcov na žánrových fanúšikov nehľadí, a tak bigotných vyznávačov jedného či druhého nepriťahuje.
3. HEADLINER
Čarovné slovíčko všetkých webparty diskusií, očakávané „veľké“ meno, a potenciálne jedno z najväčších sklamaní festivalu. Čo však každý headliner zaručene zvládne je rozprúdenie festivalového publika. V praxi: každý od neho pozná aspoň najväčší hit a chce si ho odspievať v prvej rade a tak sa tlačí dopredu hlava-nehlava. Následne ho koncert začne nudiť, alebo potrebuje na wc a tlačí sa späť. Ľudia prúdia a tých pár skalných fanúšikov, ktorí poznajú aj niečo iné ako rádiový hit z hudby v konečnom dôsledku nič nemajú. Hoci aj Familiar má niektoré mená na plagátoch vypísané väčším fontom ako iné, headlinerom to celkom nazvať nemôžeme. Veď v rádiách ich aj tak prakticky nehrajú.
4. HOMO FESTIVALUS
Predstavte si typického festivalového návštevníka. Ten typ v zaprášenom metalistickom tričku, s bledou siluetou slnečných okuliarov na ružovej tvári a pohľadom rozmazaným alkoholom, áno, presne ten, čo sa pretláča pod pódium a cestou vám stihne stúpiť na palec a popáliť vás ohorkom cigarety. Máte? Tak tohto na Familiari asi nestretnete, a ak áno, tak ho nespoznáte. Familiar sám seba deklaruje ako rodinný festival a vidieť to aj na osadenstve. Pre deti je prichystaných aspoň toľko atrakcií, čo pre dospelých. Favoritmi sú zvieratá z farmy, no malí huncúti sa tu môžu aj dosýta vyskákať, vykúpať, vyblázniť či vyfarbiť. Možno to bude deťmi, možno žánrovým zložením kapiel, každopádne tento rok sa festivalu netolerantní a neprispôsobiví ľudia vyhli. A s tým súvisí ďalšia vec.
5. ODPADKY
Na festivale sa spotrebuje veľa jedla aj tekutín, väčšinou z plastových pohárov a tanierov, ľudia jedia, pijú, opíjajú sa, strácajú vzorce kultúrneho správania sa a nestarajú sa veľmi o to, kde čo končí. A výnimkou nie je ani západná Európa. To že sa to na Familiare nedeje, zostáva záhadou, ale aj faktom. Čiže ak máte radi šušťanie PET pohárov pod nohami, toto nebude festival pre vás.
6. PLOTY
V Prahe sa v blázinci v Bohniciach koná každoročne festival Mezi ploty. A ako nesvojprávny idiot si často pripadá človek aj na väčšine festivalov. Ploty oddeľujú nielen samotný areál festivalu od okolia (čo je pochopiteľné snahou organizátorov o zisk), ale aj jednotlivé sektory, stanové mestečko, backstage, parkovisko – skrátka všetko, čo vás len napadne. Veľakrát pritom nemajú žiadne opodstatnenie, a všetci dobre vieme, že ak človek veľmi chce, plot mu v ceste nezabráni. Na Familiari sú miesta, kam by návštevník vo vlastnom záujme ísť nemal oddelené najčastejšie červeno-bielou páskou. To ani náhodou nespĺňa bezpečnostné štandardy „poriadneho“ festivalu. Ale aj blázon by vám potvrdil, že život bez pletiva je skrátka krajší.
7. GENERÁLNY PARTNER
Všadeprítomné logá mobilného operátora, banky, či pivovaru prinášajú festivalom nemalé prostriedky do rozpočtov. Familiar miesto toho ťaží z miestnej komunity. Nielenže sponzormi sú zväčša malé lokálne firmy, ktoré prispejú svojou troškou – väčšinou skôr vecným ako finančným vkladom. To, čo sponzorské peniaze a tržby zo vstupného nepokryjú – vynahradia svojou prácou a zanietením dobrovoľníci. Je to tak trochu neprofesionálny prístup a na festivale to cítiť. Všetci, čo sa na jeho organizácii podieľajú to robia s radosťou a zanietením – zadarmo. Možno práve to je tajomstvom jeho priateľskej a uvoľnenej atmosféry.
8.NEVKUS
Jeden môj známy to nazýva kolotočárina. V skratke sa pod tento pojem dajú zhrnúť všetky fosforové farby, krikľavé reklamy, púťové atrakcie, stánky s hračkami či balónmi všetkých možných zvieracích tvarov. Tie ospravedlňuje aspoň fakt, že v tisícovom dave krásne ukazujú, kam sa máte pretláčať za svojimi kamarátmi. Teda v prípade, že si rovnakú žirafu nekúpilo ďalších tridsať ľudí. Familiar je v tomto ohľade v plienkach. Miesto stánkov a výzdoby tu nájdete iba areál Mašekovho mlynu, s riekou, sadom, stromami, vidieckymi domčekmi a zvieratami. Takže, kto sa chce odfotiť so somárom, nájde ho tu skutočného v životnej veľkosti – nie nafukovacieho.
9. LAPSUSY
Základom festivalu je zážitok. Čím je intenzívnejší, tým lepšie. Mnohí organizátori to vedia a tak sa všemožne snažia pripraviť návštevníkom niečo, na čo nikdy nezabudnú. Napríklad na nedostatok toitoi búdiek. Alebo stanové mestečko na druhom konci mesta v kombinácii s nedostatkom taxíkov. Prípadne rovno zrušenie celej akcie zásahom kukláčov. Na Familiari všetko funguje a nič nečakané vám nehrozí. Zaznievali síce sťažnosti na extrémne teploty, ale asi to nebol nápad organizátorov. A ruku na srdce – radšej tridsiatky ako blato po kolená. Hoci o tom blate, kolabujúcej doprave a ďalších problémoch sa doma rozprávajú poslucháčsky vďačnejšie katastrofické historky.
10. STÁLE VIAC
Oproti predošlému ročníku ponúkol Familiar presne toľko isto koncertov, rovnako veľký areál, vlastne možno ešte trochu menší, pribudlo snáď iba viac atrakcií pre deti. Nikto nevraví, že to nestačí. Ani, že nebolo ešte lepšie ako pred rokom. Ale festivaly, chcú obvykle VIAC. Na kvalite až tak nezáleží, pokiaľ bude… viac. V tomto je Familiar tiež akýsi staromódny. Akoby vravel: A načo? Veď máme všetko!
Ak by Familiar chcel byť „poriadnym“ festivalom, tak ešte má na čom popracovať. Ibaže by nechcel. Lebo hoci to tak na prvý pohľad možno nevyzerá, malý festival má vlastne aspoň toľko výhod ako nevýhod. A jeden veľký bonus navyše – jeho priateľská a uvoľnená atmosféra je skrátka na nezaplatenie.
Všetky fotografie na: http://festivalfamiliar.sk/galeria/festival-familiar-2015/
