Špeciálnych zvukovoizolovaných komôr je na svete niekoľko. Zväčša ide o nákladne vytvorené malé miestnosti, ktoré svojou veľmi hrubou stenou, zloženou prevažne z ocele a betónu, neprepustia žiaden zvuk z vonka. Vnútro býva tvarované ihlanovými výstupmi, ktoré majú za úlohu udržiavať zvukové vlny vo vnútri. Nech by vonku pristávalo lietadlo, alebo explodoval granát, vo vnútri takéhoto priestoru by malo byť absolútne ticho. Takéto miesta využíva veda na testovanie hlučnosti prístrojov, mechanizmov, drobných nástrojov, ktoré sú súčasťou bežného života a rôzne štúdie. Do väčších komôr vývojári technológií privážajú celé stíhačky, vrtuľníky a autá. Testuje a meria sa ich hlučnosť nie len v motorovej časti, ale aj pri zatváraní dverí, stláčaní tlačidiel, ohybu volantu a hlučnosť ďalších prvkov, ktoré bežne lajk nepokladá vôbec za počuteľné. K tomu pomáha absolútne ticho, bez ostatných rušivých elementov. Ticho, v ktorom vaše telo nevydrží ani hodinu. Neveríte?
Mozog sa prepína do neznámeho režimu
Všade, kde žijeme, sú ruchy. Tie neustále mozog vníma, registruje a spracúvava. Deje sa to aj počas spánku, deje sa to všade, v prírode, v kancelárií, doma, pod posteľou, aj v skrini. Nech sme kdekoľvek, neustále okolo nás niečo bzučí, hučí, tečie, hučia ventilátori počítačov, počuť kroky, alebo šuchot. Predstavte si však moment, keď stíhne absolútne všetko. V ušiach nastane stav, ktorý prinúti telo odrazu vnímať okolie viac. Nastane mierny kolaps v mozgu, keďže ten z obavy straty sluchu, alebo skôr z obavy neznámeho stavu, prepína do režimu, kedy sa spustí oveľa viac procesov pre vnímanie okolia. V priebehu pár sekúnd od ocitnutia sa v takomto priestore si začínatelo uvedomovať, kde je. Takmer každý v prvej chvíli ohúrený absolútnym tichom skúsi niečo povedať. Po chvíľke nečinného sedenia sa dostavuje pocit, kedy človek počuje tlkot vlastného srdca, každý prietok štiav v žalúdku, prehltnutie slín. Uši a mozog odrazu vnímajú každý šuchot oveľa intenzívnejšie. Najmä z filmov je nám známe slovné spojenie „Ohlučujúce ticho“. To filmové hororové je ešte stále nič oproti tichu určenom pre vedecké účely a merania. V ňom pritom nevydrží nikto dlhšie ako 45 minút. Dokonca sa našli aj takí z radov odborníkov, čo si to vyskúšali a napriek veľkej odvahe a odhodlaniu skončili pri dvadsiatich minútach. Pomerne rýchlo sa totiž dostavuje niekoľko miernych psychologických stavov, až halucinácií.
Najtichšie miesto na svete, zapísané aj v Guinessovej knihe rekordov je anechoická komora Orfield v americkom Minneapolise. Anechoické komory majú aj v Čeckej republike. Pre bežné merania nie sú prístupné. Skôr pre vedecké účely a nákladné merania pre väčšie spoločnosti, alebo ústavy.
Ilustračná fotografia v článku bola použitá zo stránok, EMCCons DR. RAŠEK GmbH & Co. KG, nemeckej spoločnosti, ktorá sa venuje presným meraniam a práci s technológiami. Disponuje polo-anechoickou a plne anechoickou komorou.
