Svet gastronómie je neobyčajne bohatý na rôzne kuriozity. Medzi niektoré, ktoré patria medzi gastronómie pre nás viac cudzie, alebo neznáme, sú aj prvky, ktoré v sebe zahŕňajú konzumáciu živých tvorov. Ak ste si mysleli, že máme teraz na mysli prípady konzumácie múčnych červov niekde na súťaži bláznov, nie, toto nebude ten prípad. Hovorme o skutočných jedlách, alebo priam pochúťkach, ktoré sú spojené s konzumáciou ešte o život bojujúcich zvierat na tanieri.
Ustrice
Ustrice sú najznámejším morským plodom a vôbec jedlom, ktoré sa konzumuje živé a inak to ani nejde. Sú považované za zdroj vysokého obsahu vitamínov a niektoré národy ho majú ako afrodiziakum. Patria medzi typické pochúťky snobov, ako by povedali bežní ľudia, ktorým sú neprístupné. Zväčša sa s nimi stretneme v oblastiach, ktoré k nim nemajú ďaleko a teda v takmer celom Stredomorí, čo je pre Slovákov najznámejšia oblasť s ich výskytom. Dôvod, prečo sa musia konzumovať živé je fakt, že veľmi rýchlo podliehajú skaze a zakrátko sa v nich začína tvoriť niekoľko toxínov, ktoré zrýchľujú proces rozkladu a zápach. Zabrániť tvorbe toxínov je možné varením. Vo svete ročne umiera niekoľko tisíc ľudí na ochorenia vyvolané toxínmi, ale aj rôznymi parazitálnymi ochoreniami z jedenia ustríc, ktoré neboli dostatočne spracované. Ich veľká spotreba je v Ázijských krajinách, vo Francúzsku a v USA.
Krevety na ázijský spôsob
Krevety sú druhým najznámejším pokrmom, ktorý sa v Ázií konzumuje za surova a čerstva. Teda tak až tak čerstve, že sa krevety ešte hýbu. Môže za to najmä ich chuť a túžba labužníkov po maximálnej čerstvosti. Mŕtve krevety už totiž nie sú tak zaujímavé a originálne. Samotný klient reštaurácie má pri stole jasno, ako zviera na stole skonalo. Pri zahryznutí nekričí a nepiští, keďže nemá hlasivky a to zrejme každému konzumentovi vyhovuje. V Číne krevety pripravujú napríklad vykúpané v alkohole, stále živé, no už nehybné. Nie je neobvyklý aj pripravený pokrm z tohto druhu morských živočíchov spôsobom, kedy umierajú v hrnci len pár minút, či sekúnd pred podávaním. Používajú sa aj medové omáčky a iné, bez nutnosti používať tie s výraznou chuťou. Čerstvé mäso je totiž známe ako lahôdka. V Japonsku sa bežne dá stretnúť s krevetami a langustami na surovo na samostatných tanieroch. V každom prípade sú tepelne neupravované krevety občas nositeľom parazitov typu paragonimiasis, ktoré v črevách ľudí vedia narobiť šarapatu.
Japonské jedlo „Ikizukuri“
Pokiaľ zavítate do Japonska a narazíte na jedálny pístok písaný v angličtine, naučte sa slovo Ikizukuri. Znamená to „pripravené zaživa“. Slovo nájdete najčastejšie v spojení s morskými plodmi a rybami. Ikizukuri Sashimi je zas psojenie pomenúvajúce rybu nakrájanú na plátky s použitím pôvodnej ešte živej ryby. Nie je ničím nezvyčajným príchod do reštaurácie s akváriom, v ktorom si vyberiete to, čo dostanete na tanier. Ozajstní až prehnaní fanjšmekri sú schopní sledovať aj podmienky akvária, teplotu vody, kyslosť a podobne, než sa rozhodnú, či si pochúťku dajú, alebo nie. Precízne postupy dokážu na tanier priniesť naporcovanú rybu, ktorá sa ešte hýbe, a vašou úlohou je vykrojiť si jedlé mäso mimo stále prítomné vnútornosti. Na videách nižšie sú tiež prípady, kedy je ryba spracovaná spôsobom, kedy jej zostávajú životné orgány stále celé, svaly schopné skoku z taniera na stôl sú vlastne odobratým mäsom a tak zostáva umierajúca ryba už len ako dekorácia a podklad pre naporcované mäso.
Na rovnakom princípe funguje aj pochúťka známa z čínskej kuchyne ako Ying Yang. Aj v tomto prípade ide o rybu ešte stále živp, z ktorej tela môžete priebežne ujedať kúsky mäsa. Nuž a opäť je to nákladná pochúťka len pre ozajstných guirmánov, alebo šialených turistov, čo túžia po niečom naozaj neobvyklom a nesmrteľnom. Teda ako pre koho… Bežnejšie sú v ázijských reštauráciách mimo Áziu skôr postupy, kde je tepelná úprava živočícha, ktorého si sám zákazník v akváriu ulovil, alebo mu bol ulovený pred vlastnými očami kuchárom.
Kórejská Sannakji a havajské Opihi
Sannakji je pokrm pripravovaný z čerstvých chobotníc. Tie sú síce posekané, no stále sa ešte hýbu, kým ich konzument prežúva. Pocit pohybujúcich sa chápadiel v ústach je o to viac zvláštny, že majú stále určitú silu a aj preto sa skôr stretneme s na drobnejšie kúsky nasekanými chápadlami. Kúsky, ktoré nie sú dobre o rozhrýznuté sú turistickou atrakciou. Ponúkajú totiž neobvyklý pocit pohybu v žalúdku, ktorý kde komu neraz vyvolá zvracanie. Opihi je lahôdka z amerického Havaja pripravovaná z kôrovcov, ktorej výrazne škodí jej veľmi pomalý pohyb. Žiaľ nestihne z taniera ani ujsť a ani sa pod neho schovať.
Casu Marzu zo Sardínie
V Taliansku, konkrétne na ostrove Sardínia existuje tradícia v jedení červami napadnutého syra. Potrebný je vysoký počet nakladených vajíčok muchami do už zdanlivo hotového syra pripraveného z ovčieho mlieka. Práve vylučovanie lariev dodá syru špeciálne látky na správne dokvasenie kvasenie. Pevný syr podobný na drahšie typy zrejúcich syrov sa nareze tak, aby doň mohli muchy naklásť vajíčka a následne sa niekoľko dní čaká. Syr sa potom konzumuje priamo s larvami a vraj so zatvorenými očami. Larvy sa totiž podľa niektorých zdrojov snažia vyskakovať a tým sa neraz dostanú do očí. Podľa miestnej tradície má ísť o vynikajúci zdroj sexuálnej aktivity a energie. Pravdou je, že organizmus, ktorý túto pochúťku otestuje len na skúšku, nemusí zniesť jej následky. Infekcia z lariev a obsahu látok z ich rozkladajúcich sa tiel vo vašom žalúdku môže spôsobiť ešte dlhý rad ochorení. Syr s mŕtvymi larvami sa konzumovať nesmie.
Tak túto chuť naozaj netúžime vyskúšať.
Opičí mozog zaživa
V Indonézií a v minulosti aj v Číne by sme sa stretli aj s nechutnou, dnes už veľmi nepraktizovanou tradíciou uväzovania opice do stredu stola s výrezom v doske na jej hlavu a odokrytú lebku. Ľudia takto „otvorenú“ a dobre priviazanú opicu používajú ako misku, z ktorej si ujedajú z jej mozgu. Znie to šialene, ešte šialenejšie to vyzerá a ešte násobne tvrdšie sú názory sveta na tento nechutný prvok ázijskej kuchyne, ktorý sa čoraz viac dostáva mimo spoločnosť. Ľudia totiž stále veria, že jedením živého mozgu opice prijímajú nový druh sily a je tiež zároveň liekom na impotenciu.
A iné extrémy
Mimo čisté reštaurácie a kuchárom pripravované jedlá v reálnych kuchyniach sa najmä v menej rozvinutých krajinách stretneme s pojedaním hmyzu, rôznych druhov lariev, červov a húseníc. Dokonca bysme našli kultúry vyznávajúce pojedanie ešte tlčúcich sŕdc malých žiab, čo je pomerne komplikované vybrať, no ako uznávaná súčasť kultúry to skrátka splnené byť musí.
