Vysokozdvižné vozíky sú veľmi praktickým a obľúbeným pomocníkom pre firmy i jednotlivcov, ktorí potrebujú manipulovať s veľkými alebo ťažkými bremenami. Najčastejšie sa využívajú v logistike, stavebníctve, lesníctve, ale aj inde, prevažne na vertikálnu manipuláciu s materiálom. Určite ste sa s nimi stretli aj vy, hoci len na diaľku.
Ako fungujú vysokozdvižné vozíky?
Vysokozdvižné vozíky sa ovládajú vodičom. Fungujú na pohon spaľovacieho alebo elektrického motora. Zaujímavosťou je, že aj plynom alebo elektricky poháňané vysokozdvižné vozíky je možné používať v uzavretých priestoroch. Elektrický pohon je výhodný najmä kvôli nulovým emisiám. Na sklápanie rámu, zdvíhanie bremena a niekedy aj riadenia sa využíva hydraulický prenos sily. Vysokozdvižné vozíky majú veľmi malý polomer otáčania, spravidla je priestor na otočenie len o niečo väčší ako dĺžka samotného vozíka. Nosnosť vozíkov je od stoviek kilogramov až po niekoľko ton a výška zdvihu až do šiestich metrov.
Aké boli kedysi?
Prvá svetová vojna priala vzniku prístrojom, ktoré mali manipulovateľné plošiny umožňujúce zníženie alebo vyvýšenie. Za prvý elektrický vysokozdvižný vozík sa dnes považuje žeriav na manipuláciu s bombovou technikou, ktorý sa používal počas vojny.
Prvé vysokozdvižné vozíky sa nestavali na hydraulických procesoch a boli dosť jednoduché. Svoj náklad boli schopné zdvihnúť len o niekoľko centimetrov a následne ho prevzali iné zariadenia. Taktiež nevyzerali ako tie dnešné, no už vtedy do istej miery zjednodušovali celkovú manipuláciu s materiálmi a tovarom. To bolo pri nedostatku pracovných síl počas vojny neoceniteľné.
Predchodcom vysokozdvižných vozíkov, ako ich poznáme dnes, bol pravdepodobne vozík Tructatr, ktorého výrobu rozbehla spoločnosť Clark v roku 1917. O tri roky neskôr už bol na trhu aj vozík využívajúci princípy hydrauliky. Až v roku 1923 bolo možné zakúpiť vozík s vidlicami, ako ho poznáme dnes.
Čítajte tiež:
Rozhovor s bývalou spoločníčkou. Je načase prestať idealizovať sexuálny priemysel
