Najlepší film, scenár, hudba, kamera, ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe v stvárnení Nicole Kidman a mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe v podaní Deva Patela. Filmový životopisný príbeh strateného chlapca triumfuje v nomináciách na Oscara hneď v niekoľkých kategóriách. Film Lion vznikol na základe spomienok istého Saroa Brierleyho, ktoré vyšli knižne pod názvom „Dlhá cesta domov“. Jeho životný príbeh je vskutku fascinujúci a priam volal po filmovom spracovaní.
Päťročný indický chlapec Saroo sa stratí vo vlaku, ktorý ho odvezie tisíce kilometrov od jeho domova a rodiny. Ocitne sa v uliciach Kalkaty, kde sa musí naučiť sám a opustený prežiť. Po strastiplnej a nebezpečnej ceste, putovaní po rôznych hrozných útulkoch a sirotincoch, sa naňho napokon usmeje šťastie a adoptuje si ho manželský pár z Austrálie. Saroo v novej rodine Hobarte nájde lásku a bezpečie.
Aby nezranil city svojich adoptívnych rodičov, potláča v sebe minulosť, aj túžbu po stretnutí so svojou stratenou matkou a bratom. Náhodné stretnutie s indickými kolegami v ňom po 25 rokoch opäť prebudí spomienky a on sa rozhodne hľadať. Vyzbrojený len hŕstkou nejasných spomienok, neochvejným odhodlaním a revolučnou technológiou Google Earth, sa vydáva na dlhú cestu za svojou stratenou rodinou v ďalekej Indii.
“Ide o neuveriteľný skutočný príbeh. Hneď ako sme o ňom počuli, vedeli sme, že musí byť náš. Emile a ja sme čítali rukopis spomienok chlapca menom Saroo, ktorý mal bezosporu ten najkrajší koniec – podarilo sa mu nájsť cestu domov.” hovorí producent filmu Emile Sherman. V snahe držať sa čo najviac skutočného príbehu, režisér odcestoval do Indie, kde navštívil Kalkatu aj Sarooovu rodnú dedinu. Bol tam aj vtedy, keď sa Saroova biologická a adoptívna matka po prvýkrát stretli.
Jednou z najväčších výziev tohto filmu bolo nájsť indického chlapca pre úlohu päťročného Saroa. Angie Fielder hovorí, že indická produkcia úzko spolupracovala so školami a rodičmi v niekoľkých väčších indických mestách, aby našli toho správneho kandidáta. Testovali tisícky detí a s tými, ktoré prejavili herecké nadanie, nakrútili skúšobné zábery a poslali do Austrálie. Režisér Garth Davis, Angie Fielder, austrálsky kastingový režisér Kirsty McGregor a dramaturgička Miranda Harcourt potom vycestovali do Indie, aby vyskúšali deti z užšieho výberu, medzi ktorými sa ocitol aj Sunny Pawar, ktorý napokon úlohu Saroa získal.
Dva motívy sa tiahnu celým filmom – more a motýle. Režisér Garth Davis vysvetľuje: “Vo filme je veľa zaujímavého, čo sa dá vyčítať iba medzi riadkami scenára Ako sa s tým vysporiadate, ako to prenesiete na plátno, aby to fungovalo a diváci to pochopili? Preto som sa v druhej časti filmu, keď Saroo prichádza do Hobartu, rozhodol použiť more ako metaforu. Tasmánsko je ostrov a Hobart sa rozprestiera vo veľkom zálive a na rieke. Všetky naše postavy žijú pri vode, čo je úplný iný svet oproti vnútrozemiu, odkiaľ Saroo pochádza. More má v sene niečo ženské, niečo čo nás všetkých spája.”
Producenti a Garth počas príprav filmu trávili veľa času so Saroom, hlavným aktérom príbehu a jeho austrálskou rodinou. Saroo napríklad rozprával o motýľovi, ktorý sa pri ňom objavil vždy, keď mu hrozilo nejaké nebezpečenstvo, ako napríklad v uliciach Kalkaty, ktorými sa túlal úplne sám. Podľa neho túto podobu vzal na seba duch jeho brata, ktorý ho mal chrániť.
V Indii sa každý rok stratí viac ako 80.000 detí. Tvorcovia chcú prostredníctvom svojho filmu upozorniť na tento pálčivý problém a získať globálnu podporu v pomoci týmto združeniam.
