Modrá je farbou komunikácie. Aj preto sa v sobotu podvečer 2. apríla po celom svete rozsvietili významné budovy veľkomiest namodro. Tento akt, do ktorého sa zapojilo aj naše hlavné mesto, mal za cieľ prispieť k podpore Svetového dňa povedomia o autizme. Napriek ušľachtilej myšlienke, podmienky výskumu autizmu sú na Slovensku poddimenzované a nepostačujúce.
Vo svete bola osvietená na modro socha Krista Vykupiteľa v Rio de Janeiro, Petra – jeden zo siedmych divov sveta v Jordánsku, ôsma najvyššia budova sveta v taiwanskom Taipei či newyorkská Madison Square Garden. Posolstvo komunikácie v podobe modrého svetla zdieľali aj na vesmírnej stanici ISS. Osvietená dominanta Primaciálneho paláca v Bratislave bola v netradičnej, modrej farbe v sobotu od 19.30 do nedeľného rána. Hlavné mesto tak vyjadrilo podporu všetkým, ktorých sa autizmus dotýka. „Autizmus je pervazívna neurovývinová porucha, ktorú charakterizujú sociálne deficity, poruchy komunikácie a stereotypné správanie,“ vysvetlila nám Jaroslava Durdiaková, členka Akademického centra pre výskum autizmu z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. Ochorenie má podľa nej veľkú rôznorodosť príznakov ako aj nejasné heterogénne príčiny. Práve to vedie k predpokladu niekoľkých foriem autizmu.
Chýba nám pripravenosť a liek neexistuje
„Na Slovensku nemáme doteraz presné informácie o prevalencii tohto ochorenia. Vývin mozgu je charakterizovaný viacerými fázami, ktoré sa dejú v časovej postupnosti. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že nevieme stanoviť diagnózu autizmu pri narodení, pri diagnostikovaní nevieme presne predpokladať vývin komunikácie ani socializácie,“ uviedla ďalej výskumníčka. Poznatky o autizme preto získavajú z identifikácie genetických rizikových faktorov a faktorov prostredia. V súčasnosti sa predpokladá, že autizmus postihuje približne 1 % svetovej populácie, teda okolo 70 miliónov ľudí. U nás žiaľ nie sú známe epidemiologické údaje o prevalencii ani incidencii autizmu. Navyše podľa výskumníkov ako krajina nie sme pripravení na zabezpečenie kvalitnej starostlivosti ľuďom s autistickou poruchou a zaostávame za okolitými krajinami. Slovenskí vedci však napriek nepríjemným okolnostiam bádajú v tejto oblasti na svetovej úrovni. Na autizmus liek neexistuje, overenou intervenciou je behaviorálna terapia, ktorá ak sa aplikuje intenzívne a včas, môže zlepšiť prognózu pacienta. Tá je vo svete bežná. „Chýba tu dostatočná informovanosť nielen laickej verejnosti, ale aj odborníkov, napríklad detských lekárov prvého kontaktu. Tí by mohli s minimálnou časovou investíciou zabezpečiť špeciálne vyšetrenie, ktoré by mohlo zachytiť túto poruchu v ranom veku. Len skorý nástup intervencie totiž môže dieťaťu zlepšiť prognózu ochorenia a výrazne tak zvýšiť kvalitu jeho života a života jeho rodiny,“ dodala Durdiaková na záver. Verme, že aj povedomím o autizme zasvieti napokon pre týchto ľudí aj u nás „zelená“.
