Jar je ako neskorý romantický film – všetci jej veria, aj keď vedia, že to nebude trvať večne. Slnko sa usmieva spoza oblakov ako obchodník s teplom a my mu naivne nastavujeme líca, plecia, lýtka a dušu. Odhadzujeme kabáty, topánky aj zábrany a v eufórii meníme bielu kožu za odtieň „pražený toast“ ešte skôr, ako zaznie prvé letné blues.
A práve tu začína každoročná jarno-kožná dráma: základné opálenie – mýtus, ktorý sa drží silnejšie ako opaľovací krém SPF 2 na pláži v Egypte. Mnohí si myslia, že ak sa trochu „predpečú“, ich pokožka sa otuží ako studenou sprchou. Opak je však pravdou – dermatológovia tvrdia, že akékoľvek opálenie je už dôkazom poškodenia DNA. A to je, povedzme si úprimne, celkom slušný darček od slnka, ktorému ste verili viac než letným horoskopom.
Melanín – telo v panike
Keď sa pokožka opáli, je to nie triumf zdravia, ale SOS signál. Telo zvyšuje produkciu melanínu, ako keď hasiči v panike lejú vodu na požiar. Lenže UV žiarenie je zákernejšie než podomový predajca encyklopédií – preniká hlboko a mení DNA buniek ako editorka módneho časopisu štýly. Podľa Americkej akadémie dermatológie vedie pravidelné vystavovanie UV žiareniu k mutáciám, ktoré môžu vyústiť do rôznych druhov rakoviny kože, vrátane smrteľného melanómu.
No my stále skúšame vybehnúť na slnko „len na chvíľku“, aby sme lepšie vynikli v výnimočných krátkych spoločenských šatách – veď v bledej pokožke vyzerá človek ako zle vytlačený plagát. Ale pokožka si túto estetiku nevyberá. Tá len trpí a dúfa, že raz pochopíme, že krása začína ochranou.
Solárium – peklo v tubuse
Niektorí sa rozhodnú slnku pomôcť, kým je ešte slabé, a navštívia solárium. Tam si ľahnú pod umelú hviezdu a nechajú si bunky opekať rovnomerne. Lenže, milí slnkomilci, UV žiarenie zo solária má tiež zubiská a hryzie hlboko. Svetová zdravotnícka organizácia klasifikuje soláriá ako karcinogén rovnakej kategórie ako cigarety alebo azbest. Takže nabudúce, keď vás kamarátka zavolá „na desať minút do solárka“, spomeňte si na štatistiky, nie na selfie.
Zaujímavé je, že často chránime svoj domov lepšie než vlastné telo. Vymeníme si pevné interiérové dvere, aby udržali teplo a bezpečie, no pokožku si vystavíme spaľujúcemu žiareniu ako čerstvo natretý plot. Niekde medzi rámami dverí a ochrannými krémami by sme mali hľadať rovnováhu: nielen, čo ukazujeme svetu, ale aj čo chránime.
Spoločenský paradox
Naše myšlienky o vzhľade nás neraz vedú k voľbám, ktoré sú síce krásne na pohľad, no bolestivé na dotyk. A tak sa pred prvým letným večierkom rozhodneme, že predsa len treba trochu zhnednúť, nech tie unikátne spoločenské šaty neukazujú len zúfalstvo pokožky po zime. Ale kto povedal, že krása sa meria odtieňom? Oveľa viac očarí zdravie a sebavedomie, než farba, ktorá vznikla na úkor buniek.
Jar nás volá von, do života, do pohybu. A to je v poriadku. Len nezabúdajme, že opálenie nie je štít, ale jazva. A že skutočná príťažlivosť nespočíva v tom, ako dlho sme sa piekli na deke, ale ako zodpovedne pristupujeme k vlastnému telu – ktoré, na rozdiel od šiat, nevymeníme za nové kolekcie.
Zdroj obrázka: EyeEm/freepik.com
