Všetky peniaze sú dlh. Predstavte si svet, v ktorom neexistujú peniaze. A teraz ich poďme spolu vynájsť. Ako vyrobiť peniaze? Nemôžeme len tak vytlačiť papieriky a povedať: za tento papierik vám ľudia majú dať veci.
Predstavte si, že máte jabloňový sad a váš priateľ je poľovník. Vy chcete mäso, ale jablká ešte nie sú zrelé. Čo spravíte? Poviete svojmu priateľovi: „Ak mi dáš mäso, ja ti na jeseň dám z mojich jabĺk.“ Spravíte si dlh. A takto to funguje. Časom sa začne ukazovať, za koľko kíl jabĺk vymeníte kilo diviny.
Ale o týždeň neskôr vášmu priateľovi ochorie dieťa a potrebuje lekára. Príde za vami a povie: „Počuj, ide o tie jablká, ktoré mi dlhuješ… Môžem dať lekárovi potvrdenie na papieri, ktoré si potom bude môcť u teba vymeniť za jablká?“ A tak je na svete prenosná hodnota, niečo ako peniaze.
Takto sa systém pomaly rozrastá a zdokonaľuje. O chvíľu máte zamestnancov, ktorým namiesto hmotnej odmeny dávate záruku, že si na jeseň budú môcť vziať časť úrody jabĺk. Vytvárate dlh – sľub, že poskytnete jablká. Pracovníci ponúknu prácu v hodnote sľúbených jabĺk. Dostávajú sľub, že každý deň odpracovaný na farme má hodnotu istého množstva jabĺk. A za tento sľub (dlh, hodnotu, plácu) si môžu kúpiť to, čo potrebujú, napr. u rybára. U rybára neplatia jablkami, ale potvrdením od farmára o dlhu, ktoré má hodnotu jabĺk.
Ale čo ak jabloňový sad zhorí? Zrazu všetky kolujúce potvrdenia na odber jabĺk nemajú žiadnu cenu. Ich hodnota bola zničená.
Čo ak vydáte viac potvrdení, než ste schopný pokryť na jeseň jablkami? Môžete začať podvádzať, vytlačíte si sami pre seba hromadu potvrdení, ktoré nemienite nikdy sám sebe vyplatiť. Nakúpite za ne ryby a všeličo možné. Rybári nemajú tušenie, že dostali „peniaze“, ktoré nemajú hodnotu. Vymenili svoje ryby za jablká, ktoré neexistujú, ani nikdy existovať nebudú… A nikto to nezistí, až kým nepríde jeseň.
Ak dôjde k niekoľkým podobným incidentom, ľudia stratia dôveru vo farmára, ktorý vydal viac potvrdení, ako plánoval vyplatiť. Ľudia v meste začnú žiadať, aby dôveryhodnosť potvrdení bola overiteľná.
Pestovateľ zemiakov príde s nápadom: potvrdenia na zemiaky nebude vydávať on sám, ale tretia nezaujatá osoba, napr. miestny farár. Farár bude mať na každú zemiakovú sezónu knihu očíslovaných potvrdení stanovených na určité množstvo zemiakov. Každé potvrdenie v knihe má dve časti, jedna ostáva v knihe, druhá patrí kupujúcemu. Pestovateľ zemiakov má teraz vysokú dôveru v dedine a pravdepodobne sa mu darí oveľa lepšie ako v susednej dedine, kde výmenné potvrdenia kolujú hore-dole bez kontroly a bez záruky. Potvrdenia od pestovateľa zemiakov so sofistikovaným systémom získavajú na hodnote.
Systémy zaisťujúce dôveryhodnosť potvrdení sa ujmú a rozšíria medzi pestovateľov. Hodnoty rôznych potvrdení začnú byť rôzne – závisiace od dôveryhodnosti vydavateľa. Je ich mnoho, každý druh má inú hodnotu a začína to byť trochu komplikované.
Jedného dňa príde niekto veľmi podnikavý (napr. kupec, ktorému patrí hlavné trhovisko) s nápadom používať len jediný typ „dlhu“ pre celé mesto. Zvolá všetkých farmárov, rybárov, poľovníkov a farára. Farár bude odteraz vlastniť jednu veľkú knihu s jedným typom potvrdení (stanovených na konkrétnu hodnotu), výrobcovia budú dostávať potvrdenia podľa množstva produktov, ktorými prispejú na trh. Kupec istý podiel z ich dodávky odoberá a za to najíma účtovníkov a kontrolórov dohliadajúcich na produkciu na farme.
Teraz máme niečo ako centrálnu banku vydávajúcu peniaze, ktorých hodnota je stanovená nejakou centrálnou autoritou. Jej úlohou je zabezpečiť a regulovať peniaze v obehu podľa predpokladanej terajšej a budúcej ekonomickej aktivity (t. j. podľa výnosu plodín).
Ak kupec vydá príliš veľa potvrdení, máme v obehu viac potvrdení ako úrody – dostávame sa do inflácie. Predtým sme na 10 kíl jabĺk mali 10 potvrdení… teraz máme na 10 kíl až 30 potvrdení. Kilo jabĺk teda bude stáť trikrát viac. Tým sa znížila sila peňazí.
Ak kupec vydá príliš málo peňazí, oslabí to produkciu – poľovník bude loviť menej zvery, pretože ľudia nebudú mať dosť peňazí, aby si mäso kúpili.
Zdá sa, že regulácia trhu je značne náročná úloha. Možno sa časom začnete pýtať, či nebol výmenný obchod jednoduchší. Tento komplexný systém má však mnoho výhod: môžete nakupovať celý rok (nielen na jeseň, keď máte úrodu jabĺk), môžete najať pomocníkov predtým, než príde čas zberby…
Všetky peniaze sú dlh. Je to dlh, za ktorý si môžete hocikde vymeniť hocičo v cene tohto dlhu.
Prvé prirodzene sa objavujúce meny boli veci, ktoré nemenili hodnotu časom, boli vzácne, ale dobre známe. Drahé kamene, farebné mušle… Často to boli symboly bohatstva, pretože bohatí ľudia s množstvom peňazí sa skrášľovali šperkmi z drahých kovov a drahokamov. Tak sa drahé kovy stali hodnotnými.
Zlato sa stalo menou ešte predtým, než ho ľudia začali ako menu používať. Je vzácne, prenosné, jasne identifikovateľné a jednoducho merateľné. A každý ho považoval za hodnotné.
Aj keď farmár nikdy zlatý kov pre svoj život nebude potrebovať, rád za neho vymení jablká, lebo vie, že keď bude potrebovať kúpiť kone a voz, zlatom ako platidlom nikto nepohrdne.
Namiesto toho, aby ste so sebou vláčili kusy zlata vždy, keď idete niečo kúpiť, zlato sa uloží bezpečne do banky a vy budete mať v peňaženke papierové peniaze v hodnote tohto zlata.
To boli peniaze kryté zlatom. Dnes väčšina moderných mien má takú hodnotu, na akej sa všetci na trhu zhodnú, že im prináleží. Stále prebiehajú nekonečné diskusie o tom, či prechod na peniaze nekryté zlatom bol dobrý alebo zlý nápad.
Zdroj: kickassfacts.com
