Prechádzate sa po šírej pustej planine niekde v ďalekej Angole, rozmýšľate, či máte dobre nabité baterky do fotoaparátu, či len sa trápite myšlienkou, či sa doma majú všetci dobre. Kocháte sa pritom na krásnu krajinu a malou prechádzkou v tráve v malej nízkej dolinke si chcete rozhýbať nohy. Možno však naposledy, keď pri dvíhaní nohy začujete malý „šťuk“ a na celé to potom si spomeniete možno až o pár dní. Možno to bola mína, a stačí dúfať, že si nevzala viac ako jednu nohu.
Absolútne každému sa môže stať, práve v týchto krajinách, v ktorých zúri vojna a nepokoj, že sa pošťastí aj k takémuto nešťastiu. Svoje o tom vedie povedať finalistky súťaže z Afrického štátu Angola. Krajinu poznamenala vojna dosť značne. Tisíce mŕtvych, nehovoriac o vyšších číslach ranených a navždy poznačených ľudí. Množstvo žien ktoré aj napriek svojim nechceným handycapom vedia ďalej žiť a zmieriť sa s touto tvárou osudu.
Na stránkach oficiálnych stránkach tejto pre niekoho divnej súťaže na adrese www.miss-landmine.org je zoznam všetkých finalistiek. Verte, že myšlienka takejto súťaže má svoje dobré dôvody a možno dá zamyslieť aj ďaleko za hranice o svojich dôvodoch aj tým ľuďom, čo o krajine nechceli doteraz počuť.
V poslednom čase sa hovorí o Miss našej, či iných krajín. Zrejme nikto nečakal, že MISS sa bude týkať aj takejto záležitosti. Zaujímavosťou súťaže je, že projekt podporilo viacero štátov, obete tragédií sú rôzneho veku a zväčša ide o mamičky. Aj keď trochu slovo miss stráca svoj zmysel, nie každá finalistka je slečna. Nájdite si svoju finalistku. Tá moja je šiesta. 🙂
