Poznáme ho z filmového plátna ako predstaviteľa nezabudnuteľných postáv, najmä ako Nea z filmu Matrix. Keanu má však aj poetickú dušu, a to dosť pesimistickú… Herec je známy tým, že sa nerád producíruje na hollywoodskych večierkoch, veľmi prísne si stráži svoje súkromie a po večeroch, ako sa zdá, vypisuje radšej poéziu. Jeho nová kniha, ktorá vznikla v spolupráci s americkou fotografkou Alexandrou Grant, sa zaoberá myšlienkou tieňa ako neobyčajného, magického javu v našich každodenných životoch.
Tiene sú v knihe fotografované ako symbolické obrazy. Alexandra Grant sa snažila zachytiť Reevesov tieň a siluetu v pozoruhodných obmenách a premyslenou hrou svetla vznikli umelecké fotografie, ktoré sa stali súčasťou jeho najnovšej zbierky textov s rovnomenným názvom Shadows (Tiene).
Zámerne píšem textov, nakoľko kniha nie je vyslovene definovaná ako básnická zbierka, ale Reeves svojím štýlom písania k poetike veľmi inklinuje. O tom svedčí aj jeho knižný debut z roku 2011, kniha básní s názvom Ode to Happiness (Óda na šťastie) s veľmi depresívnym podtónom. Doteraz sa nevie, či to so smutnými básňami typu: „potápam sa v kúpeli smútku/v mojej izbe zúfalstva“ myslel vážne, alebo to bolo celé jeden veľký absurdný vtip.
Kniha Shadows obsahuje krátke, priam filozofické zápisky k jednotlivým fotografiám. Čo sú vlastne tiene? Je to svetlo sledujúce objekt alebo tvar nášho tela, ktorý príde do kontaktu so svetlom? Je to metafora pre intímnejšiu, temnejšiu verziu našej osobnosti, ako to tvrdil Carl Jung? Je to alegorické miesto medzi tmou a svetlom, smrťou a životom? Alebo je to ilúzia? Keanu sa pohráva s myšlienkou tieňa ako svojho prenasledovateľa, večného stalkera. Píše texty v tandeme s vytvorenými fotografiami, dáva hlas rozmanitým prejavom tieňa: svojej projektovanej postave, skrytým emóciám, čím rozohráva zvláštnu tieňovú hru slov a obrazov.
