Štítok: MHD

Bratislavský dopravný podnik od augusta zdražel svoje služby. Toto zdraženie mnohí vnímali rôzne. Po pravde, asi nikto nebol nadšený, ale nemal na výber. To, že verejnosť zdražovanie vníma negatívne je pochopiteľné. Doprava ani nie je tak úžasná, v jednej linke vás ráno víta smradľavý bezdomovec, v ďalšej zafajčený pán, ktorému nevadí, že iní nemôžu dýchať. Poobede tehotná pani odpadáva do mdlôb, čo dôchodkyne odmietajú otvoriť v dusnu okno.

Nedávno som riešil, že sa rodí stále menej detí. Aj to, ako krajina nemotivuje mladé rodiny nie to do spoločného bývania a života, ale ani k dieťaťu. Ľahko sa dalo prekĺznuť aj k téme o tom, že tehotným ženám sa neprejavuje úcta, akú by si zaslúžili. Niekde pri pokladni hypermarketu síce možno naraziť na pokladňu s prednosťou pre tehotné ženy, ale tu to celé asi končí.

Ozval sa nám známy, ktorý mal zážitok s bratislavskou hromadnou dopravou a pri pokuse sa sťažovať zistil, že neexistuje možnosť podať sťažnosť cez internet a už vôbec nie anonymne, alebo len pod menom. Musíte totiž uviesť kontaktné údaje a samozrejme sťažnosť vlastnoručne podpísať. Vďaka Lukášovi za názor:

O tom, že cestovanie v MHD vám môže zhoršiť zdravotný stav nemožno pochybovať. Nehovorme teraz o tom, že neraz prídete o nervy, keď to niekde stojí, nezastaví vám na zastávke, ujde vám pred nosom autobus, ktorý mal ísť až o pár minút a ďalšie situácie, pri ktorých vám cestu znechucujú a strpčujú smradľaví spolucestujúci.

Písať o smrade v MHD by sa skôr hodilo v krajinách rozvojových niekde vo Východnej Európe alebo pred rokmi na Balkáne. Nedá mi ale nepripraviť jednu úvahu, ktorá sa zakladá na skúsenostiach už viacerých dní. V MHD totiž výrazne cítiť, kto čo jedol na raňajky, či si umyl zuby, nohy, alebo či sa vôbec umyl.

Aj keď je známe, že akékoľvek pokusy o oživenie myšlienky metra v našom halvnom meste sú len pokusom zápalkou osvetliť celú ulicu, nedá mi nepouvažovať aj na túto tému. Možno pritom nie som sám. Je však smutné, že na metro sa v našom hlavnom meste chystali už veľmi dávno. Kým sa ešte za celkom iné peniaze mohlo vybudovať, čakalo sa s ním a čakať sa naň bude ešte priveľmi dlho.

Na kedy hlásal svoj príchod ospevovaný Oohland? Na september. Na stránkach síce nedefinovali kedy, ale človek by čakal že už. Ako sa však vyjadril jeden komentujúci, reklama sa týka aj Košíc, nie len Bratislavy. O čo teda ide? Stále nevieme. Isté však je, že reklama je na očiach.

Asi každému sa to stalo, pokiaľ ráno, či podvečer cestuje hromadnou dopravou, že tam niekde vzadu na sedadlách, ktoré akoby pravidelne sú obsadené mladými, vyhrávajú o dušu hudbou. Kedysi niečo nenormálne, veľký magneťák ste si síce naplnený drahými baterkami mohli prenášať, ale kto by to robil, len blázon. Dnes akoby bláznov bolo viac.

Je to neuveriteľné, ale ak celý život platíte dane, chodíte do práce a vôbec žijete v tejto krajine pokojne a bez problémov, raz to môže prísť a vy budete len pozerať, čo sa deje. Dva príklady, ktoré dnes uvádzame vás možno prekvapia, niektorí sa v nich môžete nájsť, ale vedzte, že ide o dva reálne prípady.

Ako média hovoria, včerajšie štrajky pracovníkov v rôznych oblastiach, ako je mestskej hromadnej doprave, v doprave v rámci krajiny vlakovej, autobusovej, niektoré prevádzky obchodov, ochreomili dopravu v krajine najmä pevninovej časti, a štrajk gréckych prístavných pracovníkov ochromil najväčší grécky prístav Pireus.