Televízny hnus, 1. diel: relácia Smotánka na Markíze

0
2220

Názor na televíziuNázor: Reláciu Smotánka, ktorá vlastne neodmysliteľne patrí k televízií Markíza a z pohľadu smotánky skutočnej tiež patrí ako príživník na každú zaujímavú, alebo len správne nasvietenú žúrku, som nikdy nesledoval. Žiaľ december, to je čas, kedy sa v kuchyni zdržiavame akosi častejšie, veď Vianoce sú pred dvermi a aj hlúpe lúskanie orechov, miesenie ciest, pečenie a príprava iných vianočných pochúťok sa začína už dnes, núti zapnúť niekoho hlas v televízií. Film odláka pozornosť, no nezáživné programy s množstvom tém a premenlivým obsahom skôr vyvolajú pocit, že nie ste sami a robota ide akosi od ruky. Smotánku som však vydržal pozerať, alebo len počúvať od začiatku do konca po prvý krát v živote a dovoľujem si tvrdiť, že si zaslúžim ocenenie. Ocenenie za čas, ktorý by som inak bez práce, len priamym sledovaním premrhal, ak by som sledoval to, čo predvádzala slečna Erika s kolegami.

Dievča z reklamy
Kedykoľvek vidím jej tvár, mám v mysli jej rozkročené nohy pomaly na lyžiara na svetlých billboardoch so zlatým písmom v trblietkavých šatách. V skutočnosti nízka žena je známa obrovským množstvom makeupu a svojim leskom. Nastajlovaná vždy upriamene stojí, odhalene pózuje „póza číslo 3. S úsmevom číslo 8 sa strieda s pózou číslo 10 a pohybom rúk č. 2“ akoby ju fotil fotograf a to pritom len kamera… na večierku vám ako nerenomovanému plebsu vrazí lakeť do boku, len aby sa dostala k slizkému prominentnému milovníkovi žien. Nemožno neoceniť zápal a snaženie moderátorky, keďže niečo podobné mnohým u nás chýba. S takou vervou a chuťou pracovať dáva vzor ostatným.

Kyslá smotánka
Relácia sa ozvala svojou zvučkou, a čo chvíľa som kútikom oka v televízií zazrel takmer neživú bytosť plnú farieb a lesku s oblečením, ktoré mi pripomenulo Lady B z Red Light District…. Ach Lady B, tie nekonečné nohy… Dobre, je to jej štýl a ten sa mierou nemení, tak prečo byť prekvapený? Prekvapený je možné byť z obsahu. Informácie, ktoré nestoja za nič. Informácie bezcenné, nelogické, od ľudí, ktorých ani nemožno považovať za smotánku, od ľudí bežných a ešte hlúpejších než som ja sám. Do toho opäť zas nejaký slizký pán, ktorého možno poznáte aj osobne ako večne naštvaného blba a on je v televízií múdry, usmievavý a milý. Množstvo krásnych šiat, medzi ktorými ťažko rozoznať tú, čo ide so smetným košom pokojne aj v pyžame, alebo tú, čo kôš nikdy nedržala. Klame jeden druhého, tretieho, klamú sa navzájom a klamú aj divákov. Kým jedna sa ide skryť aby ju kamera nevidela, druhá to len hrá, lebo vie, že byť v TV znamená udržiavať popularitu a byť IN. Rozhovory, ktoré relácia prináša, sú miestami presmradené absurdným bulvárom tvoreným nasilu. Celý deň pred tým vidíte v televízií upútavky na nejaký záhadný rozhovor jednej moderátorky a herečky a až v relácií sa dočkáte, že sa takmer vôbec nevideli, len pozdravili a to tak všetko. V priebehu jednej relácie vlastne tri reklamy a pred aj po každej reklame opäť tá istá upútavka na „Dnes ešte uvidíte“, presnejšie niekoľko scénok, ktoré pri uvedení vyzerali ako totálne pikošky, ktoré neprežijeme a keď k nim došlo tak som mal chuť rozbiť televízor. Zostalo to len pri pokuse. Tak tupú šou vari ani slovenský divák mimo debilné reality show nevidí. Ľudia, ktorí nie sú celebritami sú za celebrity považovaní. Ľudia, ktorí nedokázali nič, dokonca aj pani s nechutne piskľavým hlasom, ktorá sa ukázala v jednej reality show a odvtedy sa len zabáva na večierkoch a odhaľuje svoje pred…pardón zadnosti… Toto je však tradičné, niekoľko ročné a s plnou vážnosťou.

Tupá pípajúca módna polícia
Módna polícia, čo som postrehol ako prídavok nevedno kedy pridaný, je trapas brutálne hrubého zrna. Nie len, že hodnotiaci má oči niekde inde ako na hlave a myslí si, že jeho názor je názor ozajstného špecialistu (vážne ma ako bežného nesmotánkového smrteľníka nezaujíma, či ide názor špecialistu, ak názor môjho oka je názor toho, čo sa buď pogrcia alebo nie, pri niektorých módnych výstrelkoch), on si dá dokonca námahu ukázať, aký je odborník a hľadá presný model aj jeho ceny. Celkom zbytočne a nechápem na ktorú mater menuje aj značky, ktoré Markíza neodborne vypípava. Akoby naschvál tak počujete, že kabelka je Lo**pííp**ton, nejaké handry z predajne Z**pííp**ra a aj blbec čo nepozná značky pochopí, kde to tá „céľebrita“ kúpila a za koľko. To pre prípad, že by sa niektoré posadnuté chceli podobať niekomu z tých ospevovaných. Ostatných táto informácia len naštve, pretože v živote nebudú mať 1000 EUR za jeden kúsok do šatníka. Väčšina populácie Slovenska je predsa pod úrovňou životného minima a sú vôbec radi, že majú za čo zaplatiť nájom, hypotéku, vôbec prežiť do ďalšej výplaty. Táto časť je vyslovene nechutná a uráža bežného človeka, ktorému zabehne, keď počuje, že slávna speváčka má rukavice za 200 EUR alebo koľko tých núl ešte pridať… Dá sa pochopiť, že z dôvodu reklamy v programe sú značky vypípané, ale z akéhosi zvláštneho dôvodu ich počuť. Buď je teda pri pípačovi posadený amatér, čo to robí naschvál, sedí tam šikovný chlapík čo hneď potom v nákupnom centre zinkasuje nejaký barter, alebo to televízia robí naschvál a plní si len podmienku zakrývania reklamy.

Po sledovaní relácie zostáva človeku zle. Nechutne zle z kvality obsahu, ktorý nám do hlavy nateká z televízie a nie je to len Markíza. Pokiaľ by som mal toto sledovať pri plnom vedomí, je to zabitá viac ako hodina žvástami bez žiadnej hodnoty. Necítim sa po prvé ani ako človek s vyšším vzdelaním a znalosťami, necítim sa ani bohatší o nejaké vedomosti a vôbec začal som v tom momente ľutovať, či nebol na STV nejaký dokument, kde by som sa aspoň dozvedel, koľko sa dožíva žralok… Smotánka, je však stále nič oproti iným reálnym hrozbám televíznej demencie. Aj o nich a už čoskoro.

Článok je vyjadrením znepokojenia nad veľmi slabým obsahom televízie, hodnotí význam relácie a urážky, ktoré z jej obsahu smerujú k ľuďom bežným.

A. K. Toman