Slovenská vedkyňa a rover boli vybraní na osem mesačnú simulovanú misiu na Mars vedenú NASA

0
607
Slovenská vedkyňa a rover boli vybraní na osem mesačnú simulovanú misiu na Mars vedenú NASA
Ohodnoť článok

Slovenská vedkyňa Dr. Michaela Musilová bola vybraná z niekoľko tisíc uchádzačov z celého sveta na 8 mesačnú simulovanú misiu na Mars, vedenú a financovanú NASA, v spolupráci s Havajskou Univerzitou. Výber uchádzačov trval 15 mesiacov a v medzinárodnej posádke bude len 5 členov. Misia sa bude sa odohrávať 2500 metrov nad morom na sopke Mauna Loa na Havajských ostrovoch v USA. Počas celej misie budú „astronauti“ uzatvorení v dóme s priemerom 11 metrov. V simulovanom marťanskom teréne sa budú môcť pohybovať len v špeciálnych skafandroch. Na misiu poputujú aj slovenské experimenty a technológie, medzi nimi aj aj rover, ktorý bol kompletne vyvinutý na Slovensku. Musilová, ako vedúca výskumu misie, plánuje robiť množstvo vedeckých experimentov a vzdelávacích a popularizačných aktivít spojených so Slovenskom počas misie.

Osem mesačná misia na „Mars“:Ide o v poradí šiestu simulovanú misiu na Mars vedenú NASA. Tieto misie sú najdokonalejšími simuláciami života a práce na Marse. Snažia sa do najlepšej možnej miery napodobniť  problémy, ktorým ľudia raz budú musieť čeliť na červenej planéte. Bude sa simulovať všetko od prežitia v dóme s priemerom len 11 metrov v ktorom simulovaní astronauti budú musieť prežiť 8 mesiacov, odlúčenie od života na Zemi po výskum v simulovanom marťanskom teréne v skafandri. Budúce spiatočné misie na Mars budú trvať približne dva roky, z čoho by cesta na Mars trvala v priemere 8 mesiacov každým smerom a samotný pobyt na Marse by tiež trval 8 mesiacov. Práve preto má táto simulovaná misia rovnakú dĺžku trvania.

Na rozdiel od iných simulovaných misií, sa týchto šesť misií NASA sústreďuje najmä na testovanie psychologických aspektov života dlhodobo v uzavretom priestore bez súkromia. Doteraz sa totiž nevie dobre odhadnúť či ľudia dokážu prežiť taký dlhý čas, odlúčení od rodiny a priateľov, v klaustrofobických podmienkach, s nesmiernym množstvom obmedzení bez toho, aby v posádke vznikli konflikty. „Celý čas počas misie budeme zavretí v dóme a von do simulovaného marťanského terénu budeme môcť ísť len v skafandri. Komunikácia so Zemou bude tiež obmedzená. Budeme mať prístup len na jeden email, budeme však musieť dodržiavať jednosmerný 20-minútový časový posun medzi Zemou a Marsom. To znamená, že dostať odpoveď z riadiaceho strediska NASA bude trvať aspoň 40 minút, aj v krízovej situácii,“ opisuje Musilová. Sú to asi najbližšie podmienky životu na Marse, aké môže v súčasnosti pozemšťan zažiť na Zemi.

Z tých dôvodov výber posádky trval 15 mesiacov z niekoľko tisíc uchádzačov z celého sveta. Išlo o niekoľko výberových kôl, počas ktorých NASA hľadala členov posádky na základe prísnych astronautských kritérií. Posudzovali všetko od odbornosti výskumníkov, ich jazykové a technické znalosti, ako aj fyzickú kondíciu. „Myslím si, že mi pri výbere pomohlo to, že som absolvovala niekoľko vedeckých expedícií na Svalbard, do Grónska a do mnoho iných nehostinných podmienok, ako aj kratšie simulované misie na Mars. Tak isto mám viacero kvalitných vedeckých publikácií, ako článok v prestížnom časopise Nature Geoscience, ovládam niekoľko svetových jazykov a pravidelne športujem, takže som vedela čeliť veľkej celosvetovej konkurencii konštatuje Musilová.“

Najdôležitejšia stránka bola schopnosť uchádzačov čeliť krízovým situáciám. „Dali nám dve minúty, aby sme vyriešili nejaký zložitý problém a všímali si, či vieme zachovať pokoj, nepanikárime a dokážeme spolupracovať. Takéto testy prebiehali online a trvali aj niekoľko hodín,“ spomína Musilová. V poslednej časti výberu sa pozerali na kompatibilitu členov posádky medzi sebou. Bolo treba vybrať psychologické profily šesť ľudí, ktorí budú vedieť v tých extrémnych situáciách spolupracovať. Iróniou je, že v medzinárodnej posádke pre NASA misiu nebude ani jeden Američan. Posádka spočíva z jedného Kórejčana, dvoch Austrálčanok, jedného Brita a Slovenky Michaely Musilovej.

Pred misiou budú prebiehať dodatočné zdravotné, psychologické a ďalšie kontroly. Ďalej budú „marsonauti“ trénovať ako používať rôzne prístroje a skafandre v simulovanej marťanskej stanici. Po misii zas prebehne vyhodnotenie, ďalšie kontroly a testy posádky pred tým, než sa budú môcť vrátiť späť domov. Samotná misia sa bude odohrávať na Havajských ostrovoch, na kraji sopky Maona Loa vo výške zhruba 2 500 metrov nad morom. Preto NASA spolupracuje na tomto projekte s Havajskou Univerzitou. Sopečné prostredie bolo vybraté preto, že je veľmi podobné povrchu Marsu. Marťanská stanica je vybudovaná na mieste, kde bude posádka úplne izolovaná od sveta. Skladá sa z dómu, v ktorom bude posádka pracovať a žiť, skleníka kde bude môcť botanik posádky pestovať čerstvú stravu pre posádku a zo skladu, kde bude vysušené astronautské jedlo, voda a iné dôležité zásoby potrebné pre prežitie na „Marse“ počas 8 mesiacov. 

Slovensko – „Marťanské“ aktivity:

Dr. Michaela Musilová momentálne pôsobí ako predsedníčka Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA) a ako hosťujúca profesorka na Ústave jadrového a fyzikálneho inžinierstva (ÚFJI) na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (FEI STU). V r. 2013 ju vybrali do prvej britskej posádky na Marťanskú púštnu výskumnú stanicu (MDRS) cez konkurz v Británii, keďže v tom čase bola doktorandkou na Bristolskej Univerzite. Neskôr v r. 2016 Musilovú vybrali ako „commander“, teda veliteľku celej medzinárodnej posádky, na základe konkurzu z celého sveta. Musilovej detským snom je stať sa astronautkou a verí, že ak túto NASA simulovanú misiu na Mars úspešne absolvuje, bude k nemu o niečo bližšie.

Musilovej cieľom je zapojiť čo najviac slovenských organizácií a študentov do svojich zahraničných výskumných misií. Počas misie v r. 2018 plánuje natáčať niekoľko popularizačných prednášok a videí, ktoré sa budú potom premietať aj verejnosti v spolupráci so SOSA a FEI STU. Musilová by chcela popularizovať vedecké a technické smery na Slovensku, a zároveň ukázať aký máme potenciál na Slovensku realizovať sa aj vo vesmírnom sektore. Chce tým podporiť aj snahy SOSA, ktorá už takmer 10 rokov podporuje mladých ľudí a firmy na Slovensku aby sa zapojili do vesmírneho sektora, napríklad cez spoluprácu s Európskou vesmírnou agentúrou. Vďaka SOSA vznikla prvá slovenská družica skCUBE, ale ako občianske združenie je žiaľ momentálne v situácii bez finančnej podpory pre svoju činnosť. Tieto aktivity robí v takzvaných kozmických inkubátoroch na Slovensku na FEI STU a na  Leteckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach (LF TUKE). Sú to študentské laboratóriá, ktorých cieľom je  vzdelávať a motivovať mladých ľudí k vedecko-technickým odborom a odovzdávať skúsenosti získané pri vývoji 1. slovenskej družice. „Teším sa z tejto spolupráce a vidím, že sa SOSA podarilo namotivovať množstvo študentom prísť pracovať na bakalárskych a mimoškolských projektoch v inkubátoroch. Verím, že prednášky z NASA misie ako aj projekty po misii otvoria dvere veľa študentom uplatniť sa v týchto technických smeroch,“ priblížil prof. Dr. Ing. Miloš Oravec, dekan FEI STU.

Na 8 mesačnú misiu pôjde aj unikátny rover vybudovaný na Slovensku firmou RoboTech Vision s.r.o. v spolupráci so SOSA. Rover bude pomáhať Musilovej pri zbere geologických vzoriek a pri snímaní terénu pre vedecké účely. Dáta z rovera budú mať tiež študenti FEI STU a v SOSA k dispozícií pre ich bakalárske a diplomové práce. Po misií budú môcť pre rover vybudovať ďalšie technológie a pripraviť ďalšie projekty. Ak NASA tento zámer schváli, tak s misiou bude spojený aj experiment, cez ktorý posádka dostane príkazy priamo prostredníctom družice skCUBE.

Čítajtie tiež:

15 zaujímavostí o astronautoch a vesmírnych misiách, ktoré vás prekvapia

Letuška prezradila prečo by ste si v lietadle nikdy nemali dať kávu a ine znepokojujúce informácie

ZANECHAŤ ODPOVEĎ