Na konci s dychom, zakončenie úspešnej knižnej trilógie Dych

0
1925

Na konci s dychom knihaNájde Emma konečne šťastie a pokoj? Prichádza záverečný diel mimoriadne úspešnej YA trilógie DYCH. Prvá časť Dôvod dýchať rozprávala príbeh Emmy, ktorá zažíva doma peklo a pod kapucňou skrýva utrpenie a bolesť. Druhý diel Sotva dýcham sa vracia do Emminej minulosti, zisťujeme ako sa dostala k tete a strýkovi, a ako sa vyvíjal jej vzťah s Evanom. „Veľa tínedžerských príbehov sa zaoberá hľadaním lásky alebo udržiavaním vzťahu. Emmin skutočný príbeh je však o tom, aké cenné je byť milovaný,“ povedala v jednom rozhovore autorka Rebecca Donovan. O čom teda je trojka Na konci s dychom?

Hlavná hrdinka Emma Thomasová sa skrýva. Pred všetkým a pred každým… vrátane jej samej. Žije vlastnú verziu univerzitného života, neustále sa učí, baví sa len so štyrmi spolubývajúcimi, von takmer nevychádza. Ale príde Nový rok, a s ním aj nové zážitky. Emma veľmi skoro zistí, že navždy sa skrývať nemôže. Jej minulosť ju vždy dobehne a jej tajomstvá pomaly vyplávajú na povrch. Noví muži, nové skúsenosti, ale ja krutý návrat do Weslynu. Emma zistí, že úprimnosť môže zraniť viac ako klamstvá, a že pravda ju môže stáť lásku. Trilógia DYCH je príbehom zlomeného dievčaťa, ktoré však dokáže vo svojej temnote nájsť maličké svetlo a rozjasniť si každodenný život.
Začítajte sa do úryvku z novinky Na konci s dychom:

Nohy sa mi zabárali do piesku a každý môj krok zanechal na povrchu stopu.
„Emma, počkaj!“
Srdce mi bilo ako o závod. Otočila som sa.
„Emma, prosím!“
Utekala som ďalej, vietor mi fúkal do tváre vlasy. „Nechaj ma samu, Evan!“
„No tak, Emma. Prosím. Stoj,“ prosil a utekal, aby ma dobehol.
„Nemáš tu byť!“ zakričala som naňho a oči sa mi zaplnili slzami.
Zastal som. Po lícach jej stekali slzy. Bola taká napätá, až sa triasla.
„Prepáč, že som ti nepovedal, že idem s vami,“ povedal som. „Mal som ti to povedať.“
„Mal by si byť v Connecticute!“ kričala na mňa. „Vôbec by si tu nemal byť! Len sa vráť! Len… choď preč.“ Hlas, plný emócií, jej preskakoval.
Zatvoril som oči. Bolo ťažké prijať jej slová.
„Nemôžem,“ povedal som a môj hlas takmer zanikol vo vetre, ktorý rozrážal vodu. „Ešte nie.“
„Mal by si ma nenávidieť!“ Nedokázala som zastaviť slzy ani to, ako som sa celá triasla. „Prečo ku mne necítiš nenávisť, Evan?!“ Zachvela sa mi pera.
Vyzeral… že sa ho môj výbuch dotkol. Jeho hruď sa trochu triasla a v očiach sa mu zračila bolesť. Nenávidieť ťa? povedal ticho.
Hodila som sa na piesok a sledovala som oceán, rukami som si objímala kolená a tvár som mala mokrú od sĺz.
„Prečo si myslíš, že by som ťa mohol nenávidieť?“ spýtal sa tak ticho, že som ho takmer nepočula. Evan si sadol vedľa mňa. Cítila som, ako sa na mňa pozerá, no ja som sa mu do očí pozrieť nedokázala.
Uslzenými očami sa pozerala na oceán. „Emma, nikdy by som ťa nevedel nenávidieť. Povedal som ti to predtým a stále to platí.“ To, že si myslela, že to dokážem, ma bolelo, akoby mi niekto vrazil päsťou do brucha. „Musíme to však uzavrieť, aby som mohol ísť ďalej.“
Emma sa na mňa otočila. Na tvári sa jej zjavil zmučený výraz. „Bolo by lepšie, ak by si ma nenávidel.“
Prezrel som si jej oči a bolesť v nich ma ničila. Odvrátila sa, lebo vedela, že som toho videl priveľa. Vždy ma ochraňovala pred tým, čo cítila, držala to v sebe. Ale jej oči mi vždy povedali pravdu. Ale ešte som jej neodpustil, že ma opustila… s Jonathanom.